,,Ideme na obed?"

,,Môžme." došli sme do Siene, kde už sedela celá naša parta.

,,No čo, už nieste pohádaní?"

,,Nie. Onedlho si skúšky. Učili ste sa?" opýtala sa Marlene, jasné, že Remus prikývol a aj dievčatá. Prekvapivo aj James. Len ja a Peter sme neprikyvli.

,,Na moju obranu, nemal som kedy."

,,Sirius, musíš sa to naučiť."

,,Pomôžeš?"

,,Ta čo iné by som mohla urobiť? Dneska v klubovni." najedli sme sa a išiel som s Marlene do klubovne sa učiť.

,,Nebude lepšie sa učiť v knižnici? Môžme si poprípade tam niečo nájsť."

,,Musíme do knižnice?"

,,Chces prejsť skúškami?"

,,Hej, ale..."

,,Žiadne ale, poď." chytila ma za ruku a tak sme sa dostali do knižnice. Sadli sme si medzi nejaké regály s knihami a začali sme sa učiť. Podarilo sa mi naučiť jeden predmet, Astronómiu.

|••••••••••|

Už boli asi tri týždne od skúšok. Všetky som prešiel, nie na vynikajúce ale bolo to presahuje očakávanie a tak, nemal som "podpriemerné". Nath mala všetky vynikajúce a iba jedno presahuje očakávanie. Ostatný dopadli rovnako ako mi až na Petra, ktorý mal jedno prijateľné a potom slabé, hrozné a mal dokonca aj jedno trol.

,,Už zajtra odchádzame." povedal smutne Remus.

,,Budeme musieť zájsť do Deravého kotlika, alebo niekde." navrhla Marlene.

,,Ja neviem, či vôbec budem môcť." povedal som sklesnuto.

,,Ale budeme si písať, že?" opýtala sa Lily. Všetci sme súhlasné prikývli. Ja som sedel s Marlene na mojej posteli, Nath a Remus na jeho, Peter sám, Cas v kresle (keď tam není kreslo s ospravedlňujem a je mi jedno, lebo ja ho tam chcem 🤣) a Lily s Jamesom na jeho. Zabudol som. Začali spolu dneska chodiť. James prišiel za Lily v klubovni a ona, konečne, povedala, že s ním začne chodiť, ,,Vidím ako sa vám veľmi chce."

,,A keby ste k nám niekedy prišli spať?" navrhol James, ,,Máme dosť veľký dom, takže by sme mohli."

,,Stále, neviem či budem môcť." pozrel som sa na Marlene, ktorá vyzerala, že si na niečo somenula.

,,Musím ísť vrátiť knihy do knižnice!" povedala pohotovo a všetci sme sa zasmiali.

,,Pôjdem s tebou." postavili sme, Marlene rýchlo išla po knihy, nejaké dala aj mne, aby som ich niesla a išli sme smerom do knižnice.

,,Neverím, že už zajtra budeme sedieť vo vlaku a pôjdeme domov." povedala smutne.

,,Ani ja neverím. Budeš mi chýbať. Veľmi." došli sme do knižnice, odovzdali sme knihy a vyšli sme zase von.

,,Na večeru?"

,,Môžme, len, počkaj." zastavil som ju a objal. Potom sme iba došli na večeru, kde bol zvyšok.

,,Neboli ste tam dlho?"

,,Nie, vieš ako to je ďaleko?" zasmiali sa, my sme si k nim sadli a najedli sme sa. Po večeri sme odišli do izby. Hneď ako som bol v izbe som sa začal baliť.

,,Kto berie mapu? Remus?"

,,Ako vždy." keď sme s zabalili, začali sme hrať rôzne hry až do noci. Nakoniec sme išli spať.

Ráno som sa zobudil na môj vkus veľmi skoro. O siedmej. Prezliekol som sa, zabalil som si pyžamo do kufra a sedel som na posteli, úplne znudený. Po hodine sa zobudil aj James a išli sme na raňajky. V sieni bolo iba pár ľudí, na to, že o dve a pol hodiny odchádzame. Sadli sme si, nabrali si jedlo a po pár minútach za nami všetci došli.

,,Posledné dve hodiny." sadla si ku mne Marlene a dal som jej pusu.

,,Budem ti písať, minimálne sa budem snažiť." usmiala sa.

,,Keď tak napíš a vyspovedaj sa." prikývol som, najedol som sa a išli sme si po kufre.

,,Neverím, že iba rok a už tu nebudeme chodiť." povedala Cas, keď sme už išli na nádražie, kde nás čakal vlak. Sadli sme si do kupé, ale mne musela Marlene sadnúť na nohy a Peter sedel na zemi. Trochu nebezpečné, ale sám sa navrhol. Tri hodiny na zemi. Aj tak to po piatich minútach vzdal a išiel si sadnúť do kupé naproti.

Celú cestu sa rozprávali o tom, čo budú robiť cez prázdniny, len ja som sa celú dobu pozeral von oknom. Prečo sa musí už končiť tento školský rok? Bol jeden z najlepších.

,,Sirius? Sirius!" zakričal na mňa James.

,,Hm?" pozrel som sa na neho.

,,Čo si celú dobu ticho?"

,,Spomínam na tento školský rok." dal som Marlene pusu na líce.

,,No, ale, musíš prísť. Už sme sa všetci dohodli."

,,Ja viem len, rodičia majú robiť nejaký ples. Neviem kedy."

,,Keby som prišla?" opýtala sa Marlene.

,,To by nebol dobrý nápad. Ale, mohla by si, aspoň by videli akú úžasnú som si vybral. Neviem kedy, takže ti napíšem list." prikývla a ja som sa vrátil do svojich myšlienok. Po nejakej dobe sme došli do Londýna. Vyšli sme z vlaku, so všetkými som sa rozlúčil. Marlene som pevne objal.

,,Takže, napíš ti potom ten list, kedy bude ples. Ahoj."

,,Ahoj." aj so svojimi zavazaflami som odišiel za svojimi rodičmi, pri ktorých už bol Regulus.

,,Veď ešte uvidíš doma uvidíš." premiestnili sme sa pred nás dom. Ako sa objavil sme vošli dnu.

,,Kedy?"

,,Čo kedy? Po plese."

,,Hej, kedy bude?"

,,O tri dni." hovoria so mnou tak odmerane.

,,Dobre. Príde Marlene." rýchlo som vzal kufor a vybehol po schodoch do mojej izby, kde som sa zamkol. Izbu si vždy zamykám. Pre istotu. Započul som búchanie na dvere.

,,Kto je Marlene?! Že nie to dievča, s ktorým chodíš?! Odpovedaj!"

,,Áno, je to ona. Povedal som jej, že môže prísť." zatiaľ som si vzal prko a pergament a napísal jej list o tom. Dal som ho sove, ktorá vyletela von oknom a už jej nebolo.

,,To si potom vybavíme!" zakričala Walburga, moja mama, odišla.

Môžem vám niečo povedať? Raz, keď som bol v Šikmej uličke, som sa prechádzal našiel som nádherný prsteň. Môžte dvakrát hádať, čo s ním chcem spraviť...