,,Noo, dúfam, že viete, že sme tu i my?" oznámil svoju prítomnosť James. Nad jeho poznámkou sme prevrátili oči, vyčarovali si uteráky a sadli sme si pri jazere na kamienky.

,,Hrdličky sa urazili?" zasmiala sa Cas.

,,Nie."

,,Tak poďte k nám." navrhla Nath a tak sme si k nim aj išli sadnúť.

,,Nezahrame si niečo?"

,,Čo také?"

,,Keby sme si zahádzali lietajúcim tanierom?" opýtala sa Lily a všetci sme nahodili nechápavé pohľady.

,,Vezme sa taká plastová vec v tvare kruhu a hádže sa. Ukážem."

,,Počkaj! Viem čo myslíš. Náš to učila mama."

,,Super, môžme im to ukázať." Lily si vyčarovala nejakú plastovú vec a začala nám ukazovať ako sa s ňou hádže. Kým sme sa to všetci naučili, éhm Peter éhm, tak už bolo okolo jednej a tak sme sa išli najesť. Sadli sme si do siene a začali sme jesť.

,,Čo máte dnes ešte v pláne?" opýtala sa Cas.

,,Hm... Dnes asi... Neviem, nemáme vymyslené." odpovedal James.

,,My ideme dnes do knižnice robiť Referát." povedala Marlene a ja som prikývol. Keď sme dojedli, rozlúčili sme sa s dievčatami, okrem Nath, išli sme rovno na izbu.

,,Dnes je spln." povedal Remus hneď, keď sme vošli do izby.

,,A?" opýtal sa Peter. Všetci sme sa na neho pozreli pohľadom lvl Vážne?, ,,Ahaaaaa."

,,To čo bolo za divadlo tam dnes v tom jazere?" opýtal sa ma James, keď som si sadol na posteľ.

,,Čo? Chodíme spolu."

,,Šak dobre. Takže dnes ideme zase, ach." povedal James. Ja som si ľahol a rozhodol sa trochu pospať, aby som niekde po ceste nezaspal.

,,Tu ideš spať?"

,,Hej, aby som tam ešte nezaspal." ľahol som si a aj zaspal.

,,Sirius, stavaj. Už ideme." tak som sa zobudil, skoro som vrazil Jamesovi a hneď som sa opýtal.

,,Remus už išiel?" prikývol.

,,Poďme."

,,A Červíček?"

,,On sa boji." prikývol som a odišli sme. V spoločenskej miestnosti sedela Marlene s dievčatami.

,,Kam idete?" opýtali sa nás.

,,Vonku, prejsť sa." prišiel som k Marlene a dal jej pusu.

,,Za čo?"

,,Len tak, lebo ťa milujem." a tak sme odišli. Došli sme do Škriekajucej búdy.

,,Remus? Remus." započuli sme vytie.

,,Už sa premenil." premenili sme sa tiež a vyšli sme hore. Bol tam Remus pri starej posteli a sa tam krčil. Prišiel som k nemu, no on má odhodil ku stene. Pocítil som štípanie na chrbáte. Pribehol ku mne, keď sa niečoho zľakol a utiekol von z domu.

Postavil som sa a išli sme za ním. Našli sme ho v lese, ale tentokrát sme už k nemu nešli bližšie. Rozbehol sa preč a my hneď za ním. Zastal a otočil sa na nás. Hneď ma začal naháňať. Prečo mňa? Alebo skôr, prečo vôbec?

Začal som pred ním utekať ako blázon. Takto má naháňal celú noc a dosť ma doškriabal, nie len na chrbáte. Keď už začínalo svitať, odišli sme do búdy.

,,Pôjdeme k Pomfreyke."

,,To je vpohode."

,,Si celý doškriabaný. Poď." vyčarovala sme oblečenie, ktoré nebolo dotrhané a odišli sme späť do hradu. Zamierili sme rovno k Pomfreyke, ale na chodbe sme stretli Marlene.

,,Ahoj, kde ste boli celú dobu?"

,,Neboj, nič sa nedialossss." zasyčal som od bolesti, kvôli rane na chrbáte.

,,Neznie to tak. Čo sa stalo."

,,Nemôžeme ti to povedať Marlene, aspoň nie teraz."

,,Prečo?"

,,Marlene, on musí súrne na pohotovosť. Potom si to vybavíte." Marlene sa iba otočila a urazená odišla.

,,Super." povedala som smutne a išli sme ďalej.

,,Pani Pomfreyová." ona na to už je zvyknutá. Každý mesiac tu niekto z nás chodí.

,,Zase, a vlastne, bol spln, takže hej." prišla ku mne a prezreli mi chrbát, ,,Dnes ťa riadne vyparádil. Bolí, že? Niektoré sú hlboké. Neboj sa, vyliečim." odišla do kabinetu a aj prišla s nejakou masťou alebo čo to bolo. Natrela mi s tým chrbát a cítil som, že sa to hojí, i keď pomaly, ale i tak.

,,Pán Potter. Dohliadnete, aby si toto natieral na rany?" podlaha Jamesovi nejaký krém.

,,Áno, dohliadnem." postavil som sa a odišli sme.

,,Ahojte." pozdravil nám Remus na izbe, ,,Stalo sa cez túto noc niečo zle?" neodpovedal som, len som odhrnul na chrbáte košeľu a ukázal mu rany, ,,To ja?! Sirius! Ja som vážne nech..."

,,... Ja viem, že si nechcel. Nezazlievam ti to, len chcem prebrať niečo."

,,No?" povedali naraz.

,,Nemôžem o tom povedať Marlene?"

,,O čom? O potulkách?" prikývol som, ,,Prečo?"

,,Pohádali sme sa kvôli tomu." povedal som smutne.

,,Môžeš, ale až zajtra. Dnes si oddýchni." povedal Remus súcitne. Ľahol som si na brucho, lebo a chrbáte by som asi zomrel, ale zaspať nešlo. Iba som to predstieral a počúval o čom sa ľudia v izbe rozprávajú. Ako prvý človek vošla Nath.

,,James? Sirius spi?"

,,Hej, ma celý doráňaný chrbát."

,,Aha, tak, dobre. Remus? Dáš mi úlohu na Herbológiu?" neviem čo robili, iba som ich počul.

Celý deň som preležal, niekedy som si trochu pospal a popočúval konverzácie priateľov. Mal som i zlý sen... Nepamätám si veľa, len Mamu a ako kričí niečo s prútikom namiereným na mňa. Z postele som vyšiel až ďalšie ráno.

,,Ako ti je?"

,,Vpohode, lepšie ako včera."

,,Ideme na raňajky?" prikývol som. Nechcelo sa mi rozprávať. Došli sme do Siene, ale keď nás Marlene uvidela, hneď odišla preč. Takto sa chovala pár dní. Tak asi do 20 mája a už sa blížil koniec školy, skúšky. Už som toho mal plné zuby, a tak som si ju stopol po Starostlivosť o zázračné tvory.

,,Marlene. Porozprávajme sa. Prosím. Vysvetlím ti to. Dobre?" pozrel som na ňu mojími psími očami. Trochu váhala.

,,No tak dobre! Hovor."

,,Len, poď so mnou." zaviedol som ju do Núdzovky, kde sme si sadli na gauč.

,,No."

,,Vieš, Remus je Vlkodlak..."

,,Čože?!"

,,Počkaj, nech dopoviem. A preto, aby sme na neho dohliadali sme sa ja, James, Nath, a, s väčšími ťažkosťami, aj Peter. Ja sa mením na psa, James na jeleňa a Peter na potkana. Podľa toho sme si dali prezývky. Mne dali Tichošľap, Jamesovi sme dali Paroháč, Petrova je Červíček, Remus má Namesačník a Nath je Vlčia Hviezda."

,,Takže, to preto ste každý mesiac niekde preč čas noc?"

,,Áno. Prosím, že sa na mňa nehneváš. Nezvládol by som to." chytil som ju za ruky a pobozkal. Bozk mi vrátila.

,,Nehnevám." usmiala sa a zase sme sa pobozkali...