,,P...p... Počkať, čo?!" kým sa vykoktala tak Regulus zdrhol a my sme si sadli za stôl, ,,Čo si práve povedal?"

,,Ž-že ťa milujem." pozrel som sa na ňu. Neviem čo som čakal, že povie, no ona si vydýchla.

,,Sirius," chytila mi ruky a pozerala sa mi priamo do očí, ,,vieš,"

,,Ahojte!"

,,Ahojte decká."

,,Čo sa robí?"

,,Nič, prišli sme sa najesť.

,,Oh. My asi už pôjdeme, že Sirius?"

,,Áno." zdvihli sme sa a odišli do izby, ,,Nechceš sa ísť prejsť von?"

,,Môžme." vzal som si šál a kabát, keďže ich mám viac tak som dal jedne Marlene. Kabát jej bol dosť veľký, že ju v ňom skoro nebolo vidno, ,,Pôjdem si po svoj kabát."

Zišli sme dole, ona si išla po kabát a ja som ju počkal v klubovni. Po chvíli prišla a my sme zamierili von. Vyšli sme von a začali sa prechádzať.

,,Vieš Sirius, som vtedy nedopovedala," zrazu niekto do mňa hodil snehovú guľu. Obzreli sme sa, a vtedy to začalo.

Začali po nás všetci naši priatelia hádzať snehové gule. Boli v prevahe, my sme boli dvaja a oni šiesti. Začali sme i my. Dostal som riadnu nakladačku od Nath, no bola trochu unavená, a tak si ľahla na zem, ale po nejakej chvíli mi niekto nehodil snehovú guľu, bolo to oveľa tvrdšie. Keď ma to trafilo som videl iba vystrašenú Marlene a potom som upadol do bezvedomia.

|Pohľad zo strany Marlene|

,,Merlin! Kto to hodil?!" začala som na nich kričať, veď Sirius upadol do bezvedomia, ,,Dobre, necháme to na neskôr, teraz ho musíme vziať do krídla! James! Remus! Poďte ho vziať!" hneď prišli a vzali ho do krídla.

Ja s dievčatami a s Petrom sme išli vedľa nich. Ja som stále kontrolovala Siriusa, či dýcha a tie potrebné veci.

,,Madam Pomfreyová!"

,,Čo sa de... Čo sa mu stalo?" opýtala sa, keď uvidela ako James a Remus dávajú Siriusa na posteľ.

,,Guľovali sme sa a niekto mu niečo hodil do hlavy."

,,Dobre, vyliečim ho, ale bude tu musieť nejakú tú dobu ost..."

,,Ako dlho?" opýtala som sa naraz i s Jamesom.

,,Dva mesiace, nevyzerá to veľmi vážne, ale treba ho tu."

,,A keď sa zobudí z bezvedomia skôr, tak by mohol ísť do izby, ale by som sa o neho starala?"

,,Podľa toho ako mu bude, ale môžete, slečna McKinnonová, tu ostať. Aspoň ho nebudem musieť kontrolovať."

,,Ďakujem."

,,No, ale teraz choďte. Zistím čo mu je a potom vás zavolám." prikývli sme a vyšli z krídla.

,,Ja tu počkám."

,,Môžem tiež?" opýtal sa ma James.

,,Áno, keby som bol sama by som sa zrútila, a aj tak, si jeho najlepší priateľ."

,,Tak mi pôjdeme. Potom dajte vedieť." s týmito slovami všetci okrem nás odišli. Čakali sme asi pol hodiny. Bolo to utrpenie. Bojím sa o neho, veľmi.

,,Môžete vojsť." povedala nám Pomfreyka a tak sme šli za ňou dnu.

,,Je ešte stále v bezvedomí?"

,,Áno, tak zajtra by sa mal zobudiť, ak mu lieky zabrali správne."

,,Takže tu môžem ostať?"

,,Sľúbila som." odišla do svojej pracovne a nevrátila sa.

,,Koľko je hodín?"

,,Štyri poobede. Rýchlo to ide."

,,Pravda." smutné som sa pozrela na Siriusa. Išli mi tiecť slzy. Nechala som im voľný priebeh.

,,Hej, neboj. Bude vporiadku."

,,Mohol by si nás nechať samých? A, mohol by si poslať nejaké dievča nech mi prinesie knihu?" prikývol a odišiel. Ostala som tam so Siriusom sama.

Sadla som si vedľa neho na stoličku a chytila som ho za ruku.

,,Sirius? Počuješ ma? Jasné, že nie. Veď si v bezvedomí, ale keď tak mi daj nejaké znamenie alebo niečo, že ma počuješ." pocítila som silný stisk na mojej ruke, ,,Takže ma počuješ." usmiala som sa.

,,Ahoj, priniesla som ti nejaké knihy, aby si sa nenudila, a tak."

,,Ďakujem Lily." smutne som sa usmiala, prišla ku mne a objala ma okolo pliec.

,,Neboj, prebudí sa. Čo ešte Pomfreyka nevyliečila?" zasmiali sme sa.

,,Zajtra je pondelok, keď sa nezobudí, tak sa nebudem v škole sústrediť. Musí sa zobudiť." Lily si všimla, že ho držím za ruku.

,,Ľúbiš ho, však?" prikývla som, ale na znak nesúhlasu. Lily sa na mňa prekvapene pozrela.

,,Ja ho milujem." povedala som zúfalo a nahrnuli sa mi slzy do očí.

,,Mám tu a tebou ostať, alebo..."

,,Nemusíš."

,,Dobre, tak ja sa idem navečerať. Mám ti niečo priniesť?"

,,Môžeš. Iba hrianku alebo niečo také jednoduché."

,,Dobre." odišla. Stále som sa na neho pozerala. Ja ho milujem, milujem ho. Naklonila som sa nad neho a dala mu pusu na čelo.

Sedela som tam dosť dlho, aj som si čítala, Lily mi priniesla večeru, porozprávala sa s Pomfreykou a tak. Keď už bolo neskoro tak som si ľahla na posteľ vedľa neho, ktorú som si prisunula bližšie k nemu. Potrebujem ho kontrolovať. Ľahla som si, chytila som Siriusovu ruku a zaspala.

,,Marlene." započula som svoj hlas a tak som sa zobudila.

,,Sirius, ty si sa zobudil." usmiala som sa.

Zobudila som sa. Bol to iba sen. Zhlboka som sa nadýchla a vydýchla. Ľahla som si späť a ešte si pospala.

Ráno ma zobudila Lily s Cas.

,,Ahojte dievčatá."

,,Ako si sa vyspala?"

,,Hrôza."

,,Ideš s nami na raňajky?" prikývla som a tak sme odišli.

|Siriusov pohľad|

Zobudil som sa už počas noci, ležala vedľa mňa Marlene a držala má za ruku. Nebudil som ju a išiel som späť spať.

Ráno som sa zobudil až na tresknutie dverí od krídla. Zrejme išla na raňajky. Po nejakej chvíli prišla Pomfreyka.

,,Aa, pán Black. Tak ste sa zobudili."

,,Ako dlho som bol mimo."

,,Iba cez noc. Lieky dobre zabrali. Mal by ste oddychovať. Dohodla som sa so Slečnou McKinnonovou, že keď tu budete dva týždne, tak môžte ísť do izby, ale bude sa o vás starať." prikývol som.

,,Dobre."

,,Pár?"

,,Éhm, dá sa povedať."

,,No žeby nie. Bola tu celú dobu. Pred chvíľou odišla."

,,Idete mi dať nejaké lieky?"

,,Áno, len pár. Prežijete to. Otras mozgu nieje nič, čo by som nevyliečila." dala mi hnusne lieky.

,,Môžem vás o niečo poprosiť?"

,,Áno."

,,Nehovorte Marlene, že som sa prebudil."

,,Dobre." a tak som si ešte išiel pospať. Zdá sa mi, že tu aj ostatný boli...