2. Tri Metly
Došli sme do Rokvillu. Hneď sme išli do Medových Labiek a potom sa od nás, James, Remus a Peter, oddelili a odišli preč.
Zamieril som i s Nath do Troch Metiel. Sadli sme si do rohu a objednali si Ďatelinové pivo. Začali sme sa rozprávať
,,Viem prečo za tebou bola Marlene."
,,Vážne? Povedala ti to?"
,,Hej. Viem, ako to je medzi vami. Prečo si ju nepozval do Rokvillu?"
,,Neviem. Sme len kamaráti, a aj to iba chvíľu."
,,Teraz ti v tom nemá čo brániť."
,,Ja by som ju i pozval, lenže vy ste vtedy vošli."
,,Vážne?"
,,Mhm." zrazu sa rozleteli dvere a dnu vošla nahnevaná Marlene a hneď za ňou aj Steve. Nevyzeralo to dobre. Ukázal som Nath s prstom nech je ticho, a začali sme ich počúvať, keďže sedeli blízko nás.
,,Mar, prosím."
,,Nie! Ja sa k tebe nevrátim! Podvádzal si ma."
,,Mar, vieš, že to bolo iba raz! No dobre, dvakrát." škaredo sa na neho pozrela, ,,No dobre päťkrát."
,,To mi stačí! Idiot." dala mu facku, on sa zdvihol a už jej išiel vraziť.
,,Hej, hej, hej! Steve, vypadni."
,,Čože?"
,,Vypadni!" utiekol preč, bol postrašený, no nie viac ako Marlene. Ona sa iba dvihla a má objala.
,,Ďakujem, Sirius."
,,Nemáš za čo ďakovať."
,,Ale mám."
,,Nechceš si k nám sadnúť?"
,,Nie, asi pôjdem nájsť Lily a Cas."
,,Nie, potrebuješ si sadnúť, a nie niekoho hľadať. Ešte ho niekde stretneš a nechcem ani premýšľať čo by sa stalo. Ostaneš?"
,,Tak dobre." sadli sme si vedľa seba.
,,Ja pôjdem asi preč, nechám vás tu." žmurkla na mňa Nath a odišla.
,,Mám si presadnúť na druhú stranu?"
,,Nie, nemusíš. Ak nechceš."
,,Ďakujem, ešte raz."
,,Nemusíš."
,,Čo si tu robil s Nath?"
,,Eh, James, Remus a Peter išli niekde a nám bola zima tak sme išli tu."
,,Aha."
,,Ďatelinové pivo?"
,,Dám si." objednal som jej jedno Ďatelinové pivo a zarozprávali sme sa. Došli k nám potom Cas a Lily a neskôr aj zvyšok Záškodníkov. Tak sme sa tam začali tlačiť pri tom stole.
,,Marlene?" zašepkal som jej, keďže sedela hneď pri mne.
,,No?" odšepkala mi späť." nejdeme preč? Sme tu až príliš natlačení."
,,Éhm, pozývaš ma na rande?" zašepkala mi a naddvihla jedno obočie.
,,Dá sa to tak povedať. Ale keď to je aj teba priskoro, keďže ste sa dnes rozišli..."
,,Rada pôjdem."
,,Tak poď," teraz som to povedal všetkým, ,,pustite nás?"
,,Kam idete?" pozrel sa na nás James.
,,Prejsť sa, je tu dusno." povedala hneď Marlene.
,,Aha." sa posunuli, my sme prešli okolo nich a vzali si kabáty,...
,,Dobre si to vymyslela."
,,Ďakujem." usmiala sa na mňa. Bolo dlho ticho.
,,Nejdeme ku Škriekajúcej Búde?"
,,Môžme." išli sme smerom k búde, kde sme sa opreli o zábradlie a pozerali sa na ňu.
,,Načo ju postavili?" ja som to vedel, ale nemohol som jej to povedať.
,,Neviem." mýlil som plecami a pozrel som sa na ňu a aj ona na mňa.
,,Čo ťa priviedlo k tomu, aby si ma pozval?"
,,No, veľmi sa páčiš, tak ma to tak napadlo."
,,Jaj," usmiala sa na mňa, ,,vtedy v izbe som ti neodpovedala. Vieš, na provokáciu tebe."
,,Ale prečo? Veď si ma celú dobu neznášala."
,,No, ty si si stále vodil tie dievčatá do izby a ja som sa iba pozerala aké šťastné z tamadial chodia a tak ma to napadlo. Síce som s ním chodila už pred tým, ale vtedy sa mi aj páčil, od piateho to bola provokácia."
,,Vážne?"
,,Mhm, niesom na to pyšná. Vôbec niesom pyšná na to, že som provokovala Siriusa Blacka."
,,Prečo? Niesi rada?" povedal som smutne.
,,Nie, ja som rada, ale niesom na to pyšná, že som to robila."
,,Niesi pyšná, že si ma provokovala?"
,,Vieš ako som to myslela, Sirius."
,,Viem." naklonil som sa ku nej a pobozkal som ju. Nevedel som ako zareaguje, ale keď som pocítil ako mi bozk vracia, prehĺbil som ho.
,,Takže tu ste zdrhli." začal sa za nami smiať James. Pustili sme sa a pozreli sme sa na neho vraždiacim pohľadom.
,,Ja asi pôjdem. Ahoj Sirius. Ahoj James."
,,Počkaj, nenechám ťa ísť samú. Pôjdem s tebou."
,,Nemu..."
,,Ale ja chcem. Poď."
,,Tak dobre." došli sme k Jamesovi a tam sme aj zastali.
,,Veľmi ti ďakujem, James." zašepkala som mu mierne nahnevaným tónom.
,,Nejdete na to rýchlo?".......
,,Neviem." odišli sme spolu späť do Rokvillu.
,,Sirius? Pôjdem do hradu."
,,Idem s tebou."
,,Sirius..."
,,Môže tam niekde byť Steve, ešte ti niečo spraví. To nechcem." prišiel som ku nej a chytil som jej tvár. Ona sa iba usmiala.
,,Tak dobre." objal som ju a pozrel som na Jamesa, ktorý asi nepochopil.
,,James? Mohol by si ísť za ostatnými?"
,,Prečo? Jaj, aha, hej." odišiel preč zrejme ich hľadať a my sme pomaly išli ku hradu.
,,Ako to je medzi nami?"
,,Úprimne, neviem." odpovedal som jej. Nastalo ticho a tak sme aj došli do hradu.
,,Nejdeš k nám?"
,,Sirius!" povedala zaskočene.
,,Nie preto, nechcem si to u teba pokaziť."
,,Ťažké tebe na mne záleží?"
,,Ani si nevieš predstaviť."
,,Vážne? A ako dlho."
,,To ti nepoviem." došli sme do prázdnej klubovne.
,,Tak ideš k nám?"
,,Keď sa o nič nebudeš pokúšať."
,,Sľubujem, že nebudem."
,,Tak dobre." usmiala sa a išli sme do izby. Vošli sme a ja som sa zvalil na posteľ. Ona iba stala v dverách.
,,Nechceš si aspoň sadnúť? O nič sa nebudem pokúšať, už som to sľúbil."
,,Áno, viem, len... Čo poviem dievčatám, keď sa budú pýtať kde som bola?"
,,Nič im nemusíš hovoriť." prišla ku mne a sadla si na posteľ, ,,Som rád, že si proste nespanikárila."
,,Aj ja som rada." sadol som si tak, že som sa opieral o stenu a ona si sadla tak isto vedľa mňa. Objal som ju a tak sme tam sedeli.
,,Čo chceš robiť... Marlene? Marlene?" pozrel som sa na ňu, ale ona spala. Trochu som ju stiahol, aby si ľahla a ja som si ľahol ku nej.
Dal som jej pusu na čelo a nechal som ju spať. Keby mi niekto ráno povedal, že tu budem s Marlene, neveril by som mu ani slovo. Otvorili sa dvere a v nich James.
,,Siriu..."
,,Ticho, ona spí."
,,No, zháňa ťa Regulus."
,,Vážne? Teraz? Ach. Ostaneš tu, keby sa zobudila?"
,,Môžem." vyliezol som z postele a vyšiel som von z izby, neskôr aj z klubovne kde stál Regulus.
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top