Sedeli sme už v Sieni a čakali sme, kedy prídu prváci. Ako každý rok, triedenie budem ignorovať. Konečne prišli, roztriedili ich a mohli sme sa najesť. Po večeri sme išli na izbu. Prešlo to dosť rýchlo. Celé tie prázdniny. Rozhodli sme sa, že nikomu sa nepovie, že ja a Marlene sme zasnúbení. Boli sme dlho hore, na chvíľu u nás boli aj dievčatá a išli sme spať. Zajtra je víkend, nemusím skoro vstávať. Super. Ráno som sa zobudil dosť neskoro, okolo deviatej a išiel som na raňajky, keďže v izbe už nikto nebol.

Došiel som do siene a čo tam nevidím? Steve. Rozprával sa s Marlene, ale ona nevyzerala dvakrát nadšene. Prišiel som k nim a objal som Marlene jednou rukou okolo pasu.

,,Čo chceš, Randomný."

,,Prišiel som sa s Marlene porozprávať, a skúsiť to znova."

,,Ale ako vidíš, Steve, nechcem. Mám Siriusa."

,,V-vy ste spolu?"

,,Áno." odpovedali sme naraz. On iba odišiel preč.

,,On to tak ľahko nevzdá, že?"

,,Nie." pár dní sa neukázal. Jedného dňa, ale, keď išla Marlene do knižnice sa dlho nevracala. Išiel som sa pozrieť, čo sa stalo. Vošiel som tam, nikoho som nevidel. Začal som prechádzať okolo regálov. Našiel som ju pod jedným stolom, ako tam sedela. Čupol som si ku nej.

,,Marlene? Čo sa stalo?"

,,Ste... Eve... Pri... Šiel a chcel ma po...bozkať, ale ja som... Mu dala f... Facku a on ma udrel p... Päsťou d-do n... Nosa." hovorila pomedzi plač.

,,Vyzerá, že je zlomený. Musím ťa vziať do nemocničného krídla." zdvihol som ju na ruky a zamierili sme to tam.

,,Čo sa jej stalo."

,,Madam Pomfreyová, Steve Morešak Randomný jej zlomil nos." (Sly_The_Rin_Queen 🤣🤣🤣🤣🤣🤣🤣🤣🤣🤣)

,,Steve? Však to taký milý chlapec."

,,Ani nie." pozrel som sa na Marlene, keď som jej na krku uvidel cucflek, ,,To on?" opýtal som sa jej a ukážka na cucflek. So slzami v očiach prikývla. Madam Pomfreyová jej opravila nos a všetky tie veci. Nejak sa jej podarilo, aby nemala ten cucflek. Objala ma.

,,Ďakujem, že si tam prišiel. Neviem čo by som robila. Asi by som tam ostala cez noc." objal som ju tiež. Vrátili sme sa do veže.

,,Som rád, že je Bifľomorčan a nie Chrabromilčan."

,,Aj ja. Môžem dnes ostať u vás?"

,,Jasné." vyšli sme po schodoch, kde boli všetci z našej party.

,,Kde ste boli?"

,,Nemocničné krídlo."

,,Čo sa stalo?"

,,Steve mi zlomil noc." povedala Marlene.

,,Čože? Musíte to ísť niekomu povedať." povedala nám Lily.

,,A čo s tým ten niekto spraví?"

,,Dumbledor ho môže vyraziť."

,,Lil, nechaj tak. Nič mi nieje."

,,Zlomil ti nos!"

,,Nechaj to tak nebolo to až... Ssssss." zasyčala od bolesti.

,,Vôbec, radšej si sadni." a aj ju poslúchla. Sadla si na moju posteľ.

,,O chvíľu som tu." povedala som, vzal som si mapu a vyšiel som von. Niečo za mnou kričali, no nerozumel som. Idem si to s tým bastardom vybaviť. Nejde o to, že Marlene je moja priateľka, no z časti, ale aj o to, že udrel dievča. Ako, toto sa robí? Toto sa nerobí. Or oeil som mapu a začal som ho tam hľadať. Poviem vám, mapu mi ani netrebalo, lebo sme sa stretli na chodbe.

,,Prečo si vrazil Marlene do nosa?!" hneď som sa na neho vykričal, ,,Nechápeš, že ťa nechce?! Mal si si uvedomiť, čo máš, než si ju podvádzal!" ani som si neuvedomil ako rýchlo to zbehlo a už mu tiekla krv z nosa. Viete si vyvodiť čo sa stalo. Áno, vrazil som mu päsťou do nosa, ,,Dúfam, že ťa to poučí!" s tými slovami som odišiel.

,,Avad..."

,,Pán Randomný, pán Black! Čo sa tu deje?!" prišla McGonagalová. Som rád, lebo by som bol mŕtvy, ,,Pán Randomný, išli ste práve vyšli IT neodpustiteľnú kliatbu?! To, že vás otec pracuje na ministerstve neznamená, že tu môžete zabíjať žiakov. A teraz vysvetlite, čo sa stalo."

,,Pani profesorka, dneska odišla Marlene McKinnonová do knižnice a dlho sa nevracala, tak som ju išiel nájsť. Našiel som ju pod stolom so zlomeným nosom, ktorý jej zlomil Steve. Veľmi som sa nahneval a tak som mu tiež jednu vrazil, ale on na mňa chcel dať neodpustiteľnú kliatbu. To je oveľa horšie."

,,Budem vám, pre tentokrát pán Black, veriť, ale nezvykajte si. Pán Randomný, do kabinetu." to som zvedavý. Vrátil som sa späť do izby.

,,Sirius?! Kde si, do pekla, bol?"

,,Steva asi vyhodia."

,,Čože? Ty si bol za ním?"

,,Áno, vrazil som mu jednu, chcel na mňa poslať neodpustiteľnú a vtedy prišla McGonagalová."

,,Ktorú?"

,,Najhoršiu. Praktický ma McGonagalová zachránila. Bol by som mŕtvy." sadol som si k Marlene. Zase sme boli do noci hore. Marlene u nás ostala spať.

Sen

Sedel som na nejakej terase s Marlene. Uvidel som Steva, ako sa blíži k nám.

,,Vy ste si mysleli, že vás nenájdem?!" prišiel k Marlene, a poriadne ju zmlátil. Keď prestal, vzal prútik a vyslovil: ,,Avada Kedavra!" zobudil som sa

Koniec sna

Poviem vám zaujímavú vec o sne. Keď vo sne zomriete tak sa zobudíte, lebo váš mozog nevie spracovať čo je potom. Len tak, aby ste mali na čo myslieť.

Pozrel som sa na hodiny, tri hodiny ráno. Všetci spali. Vstal som opatrne z postele a postavil som sa ku oknu. Blíži sa spln. Bolo von nádherne, keď som uvidel, ako sa niekto prechádza vonku. Nebol to učiteľ, skôr, žiak(?), Ale čo by robil žiak tak neskoro vonku?

Sledoval som tú osobu, ale vošla do lesa. Možno to nebol žiak, možno to bola nejaká bytosť z lesa. Nejaký upír, alebo niečo také. Ľahol som si k Marlene späť, a snažil sa zaspať, ráno som sa zobudil na budík...

(Btw, od pondelka chcem spraviť, že kapitoly budú vychádzať pondelok, streda a piatok, lebo som ináč v strese či stihnem napísať kapitolu. Dúfam, že ma za to nezabijete. Budem sa aj snažiť dávať dlhšie, len podľa toho aké budú nápady. No, a hore na fotke je Steve ☺️ s tým zlomeným nosom vyzerá lepšie ☺️☺️☺️☺️)