„Tak čo teda, pán učiteľ," zasmejem sa, keď spoločne upratujeme už suchý riad na dreze. „Aká prednáška nás čaká tento týždeň?"

Je neskoro večer, Denis už dávno spí. Kuchyňa je osvetlená len mdlým svetlom z digestora. Vidím, ako sa na jeho slabo osvetlenej tvári mihá úsmev.

„Vy slečna," nahne sa ku mne a jeho pery sa zľahka dotknú môjho líca. „Budete určite potrebovať ešte doučovanie."

Zasmejem sa a dlaňami si ho pritiahnem k sebe bližšie.

Naše pery sa opäť spoja v tom najsladšom bozku.

Nezáleží na tom, čo si myslia ostatní. Záleží na tom, čo cítim ja vo svojom vnútri...

*KONIEC*