XVIII.

„To ma veľmi mrzí," zašepkal.

„Ja... neviem, čo mám robiť," utrela som si nové slzy do vreckovky, ktorú mi podal. „Nič už nebude také ako predtým. Prečo to nemôžu pochopiť? Prečo tak veľmi chcú, aby som bola v poriadku?"

„Pretože im na tebe záleží. Chcú, aby si bola šťastná. Neznamená to, že takou musíš byť za každú cenu."

„Nechcem, aby sa kvôli mne trápili."

„Aki... čo je zlé na tom, keď ste smutní spolu? Nemusíš trpieť sama. Sú tu pre teba. A vždy budú. Nevzďaľuj sa od ľudí, ktorým na tebe záleží. Človek nedokáže byť sám."

Človek nedokáže byť sám...

Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top