„Som taká smutná," oprela som sa o operadlo lavičky a zdvihla hlavu k oblohe. „Cítim sa taká ranená. A napriek tomu je nebo stále modré. A svet sa hýbe ďalej."

Umrel a ja som ostala sama. Tak prečo životy iných idú ďalej, keď ten môj už skončil?

„Čo sa ti stalo, Aki?"

„Môžem ti povedať rozprávku?" zotrela som si slzy z líc.

Prikývol.

„Kde bolo, tam bolo. Bolo raz jedno dievča, ktoré sa šialene zamilovalo do chlapca," usmiala som sa. „A potom," pery sa mi zachveli, „potom sa ich spoločná rozprávka skončila skôr, než sa stihli dostať ku šťastnému koncu."