XV.

„Zbláznila si sa?" vyprsknem.

Moje myšlienky ma zavedú na miesto, kde som sa s ním pobozkala. Červeň sa mi hrnie do tváre a ja začínam panikáriť. Aj keď sme spolu naozaj nič nemali, moje správanie ich presvedčí o opaku.

„Aaah," zasmejú sa. „Takže to je pravda, že spáva so svojimi študentkami."

„Nie je!" vykríknem.

„Sophia?"

Všetko akoby zamrzlo, keď sa jeho hlas preženie chodbou. Otočím sa a vidím ho tam stáť.

„Ty chodíš na túto školu?" spýta sa ma.

Čakám v jeho hlase nejaký odtieň hnevu, no nič také sa nedeje.

Je úplne milý a vyrovnaný. Nikto tomu nemôže uveriť.

Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top