XV.
„Zbláznila si sa?" vyprsknem.
Moje myšlienky ma zavedú na miesto, kde som sa s ním pobozkala. Červeň sa mi hrnie do tváre a ja začínam panikáriť. Aj keď sme spolu naozaj nič nemali, moje správanie ich presvedčí o opaku.
„Aaah," zasmejú sa. „Takže to je pravda, že spáva so svojimi študentkami."
„Nie je!" vykríknem.
„Sophia?"
Všetko akoby zamrzlo, keď sa jeho hlas preženie chodbou. Otočím sa a vidím ho tam stáť.
„Ty chodíš na túto školu?" spýta sa ma.
Čakám v jeho hlase nejaký odtieň hnevu, no nič také sa nedeje.
Je úplne milý a vyrovnaný. Nikto tomu nemôže uveriť.
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top