„Ahoj, Aki. Ako bolo na zásnubách Nadyi?"

„Ahoj, mami. Bolo tam fajn. Kde je oco?"

„Sai, zlatko! Tvoja dcéra ťa volá."

„Hmm, čo je?"

„Niečo vám musím povedať."

„Si tehotná?"

„OCO!"

„Tak čo potom?"

„Neviem, ako to mám povedať."

Sadla som si za stôl a pozrela sa na svoje dlane. Chveli sa rovnako ako moje pery. Zaťala som päste.

„Nie som v pohode."

Koľko rokov to bolo, čo som naposledy plakala pred svojimi rodičmi?

„On mi tak strašne chýba. Mám pocit, že už nikdy nebudem šťastná."

Koľko rokov to bolo, čo som im povedala, ako sa skutočne cítim?

Aké zvláštne...