Naše pery sa spoja rýchlejšie, než by som čakala. Je to ako inštinkt, niečo, čo sme urobili obaja naraz bez premýšľania.

Na jeho jazyku cítim chuť horkej kávy bez cukru. Zato jeho pery sú to najsladšie, čo som v živote ochutnala.

Dych sa mi zrýchľuje.

Už teraz viem, že padám poriadne hlboko.

Z tej priepasti ma už nikto nevytiahne...

Naše tváre sa vzdialia. Obaja lapáme po dychu, zmätení z toho, čo sa stalo.

„Prepáč," povieme naraz.

Vzájomná príťažlivosť však ostáva, napätie medzi nami nemizne.

„Asi by som mala ísť," pošepnem napokon a rozhodnem sa pre ústup.

Bude to tak lepšie.