„Aki?"

„Anders," usmiala som sa na neho.

Bol úplne iný, než on. Odvrátila som od neho pohľad. Celé toto divadlo ma stálo toľko energie. A ja som prestávala vládať...

„Ako sa ti pozdáva večierok?"

„Perfektný," uškrnula som sa. „Vzácni hostia a tony dobrého jedla, tomu hovorím zásnuby ako sa patrí."

„Vieš," jeho modré oči sa dívali priamo do mojej duše. „Môžeš mi povedať pravdu."

Sledovala som ho a môj nacvičený úsmev mi zamrzol na tvári.

Nemohol si všimnúť, že to všetko len predstieram...

„Čo by si povedala, keby sme vypadli z tohto hluku a trochu sa prešli?"

Premýšľala som.

„Dobre."