Keď sa prebudil a vstal z postele, bola preč.

Rovnako ako jej obľúbený budík, kozmetika z kúpeľne, polovica šiat zo skrine a obrovský čierny kufor, ktorý zvykol zapadať prachom za dverami.

Zvláštne... kedy sa to tak zmenila?

Bola predsa vždy taká tichá a poslušná. Nečakal, že by sa mu vzoprela a ušla. Vyzrel von oknom a uvidel, že je stále tma.

Tmy sa predsa vždy tak bála...

V jeho vnútri sa rozozvučal drobný pocit z minulosti.

Odteraz to bude on, čo ju bude chrániť...

Kedy vlastne zabudol na túto svoju úlohu? Nespomínal si.

V tomto momente bolo už naozaj neskoro...

*KONIEC*