Neviem, čo to vtedy do mňa vošlo.

A teraz som sedela oproti nemu a bavila sa s ním.

Ako je možné, že mi je s ním tak dobre?

Už sa s ním viac nemôžem zbližovať. Moje sny a túžby ma privádzajú do šialenstva.

Kam som sa to len dostala?

„Díky za obed," usmejem sa na neho, kým stojím pred dverami jeho kancelárie.

„Dúfam, že som ti zdvihol náladu," venuje mi ten jeho typický sladký úsmev a ja mám pocit, že som v nebi.

Potom sa stane niečo, čo ma načisto odzbrojí.

Otvára dvere na svojej kancelárii a vťahuje ma dnu.