„Mala by si si niekoho nájsť, Aki. Čo taký Alejandro alebo Anders?"

Znova.

Znova to robila. Opäť sa miešala do niečoho, o čom nemala ani poňatia. Na okamih som zovrela sánku a potom ju uvoľnila. Venovala som jej svoj najlepší úsmev.

„No pekne. Akože mi ponúkaš to, čo tebe nebolo dosť dobré?"

Smeje sa a ja predstieram smiech spolu s ňou.

Kútiky úst mi ovisli. Dokedy budem musieť pokračovať v tomto divadle?

Život bol tak únavný...

Nemala som sa vtedy z toho bazéna vynoriť...

Prečo jednoducho...

„Chcem, aby si bola šťastná a žila aj za mňa, Aki."

Viem... Preto bojujem...