„Pozri, sneží!" ukázala som na tancujúce snehové vločky. „Ah, jedna mi pristála na nose! Studené!"

Naklonil sa a jeho pery sa dotkli môjho studeného nosa.

Bum-bum.

Z pier sa mi vzniesol prekvapený obláčik pary.

Moje srdce už viac nedokáže spomaliť.

Bože... milujem ho.

„Prepáč," usmial sa na mňa. „Nemohol som odolať."

„Počkaj," natiahla som sa za jeho rukou, no moje prsty zachytili len rukáv jeho hrubej bundy. „Neprestávaj."

„Si si istá?"

„Stopercentne," šepnem.

Pamätám si to dodnes. Jeho horúce pery, šepot padajúcich vločiek.

„Človek nedokáže byť sám, Aki."

Viem... No čo mám robiť, keď som o svoju polovicu prišla?

Bože...