„Neodchádzaj, prosím ťa!"

Otočil sa vo dverách, videl svoju matku zosypanú na kolenách. Videl jej slzy lesknúť sa na lícach. Posledné dni padali často. Až tak, že si na ne zvykol. Už pri nich necítil vôbec nič.

„Ty už viac nie si moja mama. Odchádzam."

„Prosím ťa, nie."

„Nie je to super, mama? Už sa nebudeš musieť tak trápiť, aby si zvládala platiť tento byt. A ja tu tiež nebudem."

„Pochop. Nemôžem, nechcem. Je to úplne ináč, než si myslíš."

„Pozri sa na seba. Nechcem, aby si ma začala nenávidieť ako aj starká. Som predsa netvor, všakže? Hoci nerozumiem prečo."