„Ahoj, Aki."

„Skôr než mi povieš ako dopadlo tvoje skúškové, mohla by si mi vysvetliť, čie bolo to krásne fáro, čo ťa sem doviezlo?"

Aha. Ide to.

„Nie, Aki. Niečo ti poviem, ale musí to ostať tajomstvom, dobre?"

„Som samé ucho," pošepnem a použijem pri tom svoj najlepší sprisahanecký tón.

Hahah.

Musím sa usmiať.

Ako som sa len bála. A ľudia sú takí nevšímaví. Nevedia o tom, že sa mi zrútil celý svet priamo pred očami.

„Vyspala si sa s ním?" provokujem ju.

Chvíľku sme sa obe na seba pozerali. A potom sme obe vybuchli smiechom.

Ľudia sú takí nevšímaví...