„Zlatko?"

„Hmm?" ani sa neunúval odtrhnúť zrak od obrazovky počítača.

„Kedy si ma naposledy poriadne pobozkal?"

„Každý deň ti dávam pusu pred odchodom do práce," odvetil.

„Áno, ale myslela som poriadny bozk. Francúzsky bozk."

„Chceš ho?"

To som vždy musela takto drankať o bozk? Kedysi, kedysi jednoducho nič nepovedal a vášnivo ma pobozkal. A teraz? Kedy sme naposledy spolu spali? Nepamätám si.

Nakláňa sa ku mne a pobozká ma.

Jazykom pohladí ten môj, ale iba na moment. Je to chladné, neosobné a smutné. Odtiahne sa skôr, než sa ho vôbec stihnem dotknúť.

Sklamaná odchádzam do postele. Možno zajtra bude lepšie...