Očká jej žiarili vzrušením, nadšením. Tak ako môžu žiariť len dieťaťu, ktoré verí na zázraky. Ako dlho bude trvať, kým si uvedomí, že zázraky neexistujú?

„Keď ich poskladám tisíc, splní sa mi želanie."

Keby bol tento svet taký jednoduchý, všetci by sme len skladali papierové žeriavy.

„Čo také si praješ?"

Chce nejakú drahú hračku? Možno iba tabuľku čokolády. Nevyzerá, že by sa rodičia o ňu nejako obzvlášť starali.

Zavrtela som hlavou.

To nie je pravda. Veď je predsa poriadne teplo oblečená, má aj svetrík, rukavice so šálom.

Z jej oblečenia cítiť lásku jej matky.

„Chcem, aby to konečne skončilo," povie.