V.
„Theresa, prosím," šepkala, slzy jej stekali po lícach, prstami drvila dlaň svojej jedinej dcére. „Už to nikdy neurob. Strašne si nás vydesila."
„Nejde to," odpovie rovnako slabým hlasom. „Stále ho tam cítim. Nemôžem ho vystáť, je tak odporný. A ešte stále je vo mne."
Prikryla si ústa dlaňou a celé jej telo sa naplo. Matka schmatla lavór, ktorý bol opretý o posteľ a natrčila jej ho.
Jej dcéra sa predklonila a zvracala. Zhnusená ním, zhnusená sama sebou.
„Neboj sa, zlatko," nevedela, či sa snaží presvedčiť dcéru alebo samú seba. „Všetko bude v poriadku, uvidíš."
Ani jedna z nich tomu neverila.
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top