„Dnes nejako nedávate pozor, slečna."

O môj Bože, on si ma pamätá z rána!

Červeň mi vybublá až po končeky uší.

Sledujem ho a ničomu nerozumiem.

Ten sladký úsmev mu omladí tvár o pár rokov. Jeho oči vyžarujú záujem a jemnosť. Získava si ma svojim kúzlom.

Dr. Jekyll a Mr. Hyde.

„Prepáčte," vyjachtám napokon a otočím sa ku schodom.

Dvere na jeho byte sa otvárajú. Obzriem sa a vidím chlapca na vozíku.

„Oci!" vykríkne chlapec.

„Denis! Koľkokrát som ti hovoril, aby si neotváral dvere," obráti sa k nemu.

Ani stopa po hneve či nevraživosti.

Zvrtnem sa a utekám po schodoch.