Zobliekla som zo seba čierne šaty a zavesila ich do skrine. Obrátila som sa k zrkadlu.

Bledá koža, vpadnuté uplakané oči. Vždy som vyzerala ako chodiaca mŕtvola? Akoby som už ani nežila.

„Chcem, aby si bola šťastná a žila aj za mňa, Aki," usmial sa z posledných síl.

„Aaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaargh!"

Po zrkadle sa rozbehla pavučina puklín.

Kvap.

Na zem dopadajú červené kvapky. Miešajú sa s mojimi slzami.

Ako?

Ako môžem byť ešte niekedy v živote šťastná?

Klesla som na kolená, zanechávajúc mojou rukou na zrkadle krvavú šmuhu.

Bol pre mňa všetkým. A teraz, teraz mi nezostalo absolútne nič.

Čo mám robiť?