„Dobré ráno, láska," usmiala sa na neho.

Neodpovedal.

Venovala mu bozk na pery a ešte vedľa neho kúsok ležala takmer tak nepohnuto ako on.

Bzzzz.

Myslela si, že to vrčí jej telefón hodený na zemi. Keď však otvorila oči, rýchlo našla zdroj tohto nepríjemného zvuku.

Zamávala rukou a muchy sa rozleteli všetkými smermi.

„Otravy!" zašomrala a vstala z postele. „Už ti dajú pokoj, neboj sa, zlatko."

Natiahla sa prezliekla sa do domáceho úboru.

„Čas troška poupratovať! Ešteže je sobota."

Kým utierala krv z noža a tepovala koberec, hmkala si svoju obľúbenú melódiu.

Čakal ju skvelý život s jej milovaným priateľom.

*KONIEC*