IV.
Prečo ich stále skladá?
Deti mi povedali, že sa s nimi nerozpráva, iba mlčky ohýba stranu papiera za stranou, až kým sa nezotmie a nevyberie sa sama domov. Ani jeden z rodičov po ňu nepríde. Nechávajú ju ísť úplne samú domov, hoci je tak malá.
No ona sa nebojí. Rovnako ako sa nebojí ani toho, že ostane v tejto triede sama bez jediného kamaráta.
Dnes poskladala už tretieho.
Sledovala som ako ich znova natlačila do poličky v skrinke a zavrela ju.
„Prečo stále skladáš tie žeriavy?"
Obrátila svoje oči na mňa.
„Keď ich budem mať tisíc, stane sa zázrak," zašepkala.
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top