Ani jeden jediný rok... a ona si pripadala o desať rokov staršia.

Mala pocit, že už ani nežije. Cítila sa mŕtva, prázdna, studená.

Usrkla si vína z pohára a sledovala prebiehajúcu svadobnú hostinu. Preskakovala pohľadom na neho a jeho novú priateľku.

Pamätala si prvú noc osamote. Koľkokrát stála pred zrkadlom a v trasľavých rukách držala plnú dózu liekov? Koľkokrát sa jej dlaň tak potila, že jej čepeľ vypadla z prstov a zacvendžala na zemi?

Nedokázala sa zabiť. Príliš sa bála...

A potom prišlo to tupé prázdno, na ktoré si zvykla. Jednoducho už v živote nebude šťastná.

Občas sa to stáva...