Nerozumela tomu.

Všetko bolo prijateľné. Nie skvelé, ani fantastické, či dobré. Ba ani zlé či neznesiteľné. Jednoducho len prijateľné.

A potom ho zazrela medzi hosťami. Nechápala, prečo osud musí byť niekedy tak krutý.

Sedela tam a tvárila sa, že sa skvele baví a popritom sa jej srdce vo vnútri lámalo na kúsky.

Koľko rokov to bolo od ich rozvodu? Vedela, že neprešiel ani len jeden jediný rok.

On akoby omladol o desať rokov. Nedokázala uveriť tej premene. Akoby stál pred ňou iný človek plný elánu a energie.

Mala pocit, že tých desať rokov, čo mu vzali, vyložili na plecia jej.