Tik-tak, tik-tak.

Ani si nevšimla, že sa kníše do rytmu piesne hodín.

Tik-tak-tút, tik-tak-tút.

Prečo jej to nedvíha? Vzal si predsa ten prekliaty telefón so sebou. Tak kde je?

Koľko sms mu už napísala? Aspoň zo tri.

„Snáď sa máš fajn. Ja sa kúsok nudím."

„Dúfam, že sa ti nič nestalo, ozvi sa."

„Ozvi sa, zlatko, mám o teba strach."

A on neodpisuje.

Prečo ma ignoruje?

Prehrabne si vlasy a vyvalí sa na posteľ.

Tik-tak-tút. Tik-tak-tút.

Jej svet je tak maličký. Skladá sa len z týchto zvukov a tmy izby. A z jeho úsmevu.

Prevalí sa a vzdychne.

Kde si?