I.


„Pani učiteľka, koľko je hodín?"

Nervózne skontrolovala hodinky: „Je už pol štvrtej. Mama ti nehovorila, že sa zdrží?"

„Neviem. Povedala, že po mňa príde."

„Ešte chvíľku počkáme a potom jej zavoláme, dobre?" nasilu sa usmiala.

„Dobre."

„Kde máš maminu?" opýtalo sa dievčatko vedľa neho.

„Asi ešte robí."

„A prečo po teba niekedy nepríde ocino?"

„Ja nemám ocka."

„Tvoj ocko je v nebi?"

„Áno. Mamina hovorí, že umrel, keď som bol veľmi maličký."

„Tessa, tvoj tatino po teba prišiel!"

„Už idem domov. Ahoj zajtra."

„Ahoj."

Odchádzala s otcom, ktorého on nikdy nemal. Ktorého sa nikdy nedotkol. Ktorého nikdy v živote neuvidí.

Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top