Vyložila si nohy na posteľ a objala si kolená.

To prázdno...

Neznesiteľné.

Natiahla ruku a siahla po mobile. Prstami rýchlo odomkla obrazovku a vybrala ho v telefónnom zozname. Nebolo ťažké ho nájsť, celé dni písala a volala len s ním.

Tút. Tút. Tút.

Volací tón sa jej neprestajne ozýval v uchu.

Prečo mi to nedvíha?

Možno nepočuje zvoniť. Alebo má dokonca vypnuté zvonenie. Vedela, že neznášal súčasný trend ľudí, ktorí na stretnutiach pri rozhovore hľadeli radšej na obrazovku mobilu než do očí zúčastneným.

Chvíľku počká a potom to skúsi opäť.

Tút. Tút. Tút. Tút. Tút.

Zahodí telefón.

Kde toľko trčí?