Myslela si, že sa nad to dokáže povzniesť. Osud jej venoval už toľko úderov a ona ich všetky do jedného prijala s otvorenou náručou.

Tento nebude iným.

Bolesť patrí k životu.

No aj keď si to neustále hovorila, bolieť to nikdy neprestalo. Rovnako jej to ani neodpovedalo na otázku, prečo práve ona?

Myslela si, že všetko zahojí čas. Nebude tou, ktorá praje smrť svojim nepriateľom.

Nehľadieť na nič, len dopredu.

Ah, ako ľahko sa im to len hovorí...

No nech to bolo akékoľvek ťažké, začínala sa z toho dostávať. Neostane na dne.

Ešte raz vzlietne!

A potom ho znova stretla.