„Hah!" vykríknem.

Moja noha namiesto schodu trafí len vzduch. Prstami sa načahujem po zábradlí, no neúspešne. Rútim sa dole s vystretými rukami, srdce mi bije ako splašené a viem, že ak teraz padnem, bude to tvrdý pád.

„Hop!" ozve sa mužský hlas.

Nos mi zaplaví vôňa santalového dreva.

Otváram oči a vidím nad sebou neznámu tvár muža.

Príťažlivý a šarmantný.

Rytier, ktorý ma zachránil pred rozbitým nosom.

Srdce mi ide explodovať.

Jeho ruky, ktoré ma doteraz pevne držali, sa uvoľňujú a ja vycúvam z jeho objatia.

„Ďakujem," šepnem.

Venuje mi úsmev a ja utekám po schodoch ďalej. Musím sa poponáhľať.