Epilogue /Horan's little princess

"Niall! Ja rodím!!"

***

Ani som nestihla zareagovať a Niall začal tiež panikáriť. Posadil ma na stoličku, ktorá stála kúsok od nás a začal pobehovať po záhrade, hľadajúc niekoho kto by mu pomohol. Po pár minútach, keď mnou prechádzali zvierajúce kŕče, prišiel ku mne s osobou, ktorú som v najbližšom čase nechcela vidieť.

"Nie nie nie. On s nami nejde Nia-ll!!" Vykríkla som - z časti z bolesti a z časti od hnevu.

"Luna, nikto iný nie je teraz spôsobilý šoférovať, všetci okrem neho pili. Ver mi, ani ja by som ho nebral keby som mal inú možnosť." Postavil ma na nohy a kráčal so mnou k Harryho autu, ako som usúdila.

"Heeej!" Zakričal za nami urazene a urýchlene nás dobehol. Nastúpil na miesto vodiča a pozrel sa, či som v bezpečí pripútaná, keď nastúpil aj Niall. Rýchlo vyštartoval z príjazdovej cesty, až som sa musela držať sedačky. Zhlboka som dýchala a vydávala som neidentifikovateľné zvuky - kŕče boli čím ďalej silnejšie a ja som cítila, že umriem - to zas preháňam, ale nebola som od toho ďaleko.

"Niall!!! Pohnite si!" Vykríkla som a chytila som sa kraju sedačky. Vydychovala som ako kobyla. Bola som v tejto chvíli presvedčená, že už to nikdy nechcem zažiť.

"Už tam budeme honey, len chvíľku. Milujem vás." Snažil sa byť milý, a nežne mojim smerom hovoril sladké reči. Škoda, že som o ne práve teraz nemala záujem.

"Drž hubu! Nezaujíma ma to! Ako si si mohol všimnúť ja sakra rodím! Harry!!" Kričala som ako zmyslov zbavená, zatvárajúc oči a krútiac hlavou do strán. Chcela som mu tým dať najavo, nech si pohne. Ulice Londýna o druhej hodine ráno boli celkom prázdne, ale Harry sa zrejme snažil dodržovať predpisy. Musela som sa posadiť.

"Harry, pohni si!" Vykríkol tentokrát Niall a on nad nami len pokrútil hlavou, následne stláčajúc plyn silnejšie, uháňajúc do nemocnice. Boli sme tam do piatich minút a ja som ledva dokráčala do haly. Niall mi šepkal milé slová, ako to dobre zvládam a že o chvíľu to budem mať za sebou. Z časti som ho nepočúvala, pretože som mala sakra iné starosti. Vnútri ma odovzdal sestričkám, ktoré ma zaviedli na pôrodnú sálu.

***

"Je krásna." Šepol Niall hladkajúc malú po jemných blond vláskoch. Usmiala som sa a pobozkala som ju na čielko.

"Zober si ju, otecko." Potichu som sa zasmiala, aby som ju nezobudila a podala som ju Niallovi. Nežne si ju k sebe privinul a nevedel sa vynadívať - oči mu žiarili už pol hodinu - kedy ju prvýkrát uvidel.

"Má tvoje vlásky," Šepol a neprestal sa usmievať.

"To teda má." Zasmiala som sa, narážajúc tým na Niallove prefarbené vlasy. Vyplazil jazyk mojim smerom, následne hladkajúc maličkú po vláskoch.

"Milujem ťa Rowen Fleur, presne ako tvoju mamičku." Žmurkol na mňa, naťahujúc sa ku mne a svoje jemné pery prikladajúc na moje. Milovala som ho a cítila som sa úplná. Mali sme seba a dve deti. Mali sme rodinu. A ja som bola šťastná, neopísateľne šťastná.

Tak toto je šťastie? Toto je láska, ktorú som sa bála opätovať? Ak áno, ľutujem, že som mala strach. Že som mala strach darovať niekomu niečo také dôležité. Nedokázala som si predstaviť silu lásky. Ale zamilovala som sa, tak, ako keď vychádza Slnko. Tak, ako keď rastie malý človiečik v nás. Tak, ako sa vyvíja život človeka. A presne tak, ako som sa ja zamilovala do neho. Pomaly, až úplne.

... Maybe Once ...

{The End}

Epilóg je náročky taký krátky.......
A máme tu koniec :( Ale nechcem sa s vami veľmi lúčiť, keďže ešte budú sľúbené pseudo časti ^^ Ďakujem vám za všetko. <3 Maybe once - nápad na túto poviedku ma napadol, keď sme s rodinou cestovali na zimnú dovolenku do Tatier, preto ten začiatok :'D  Inak snowboardovať sa neviem :'( 22. Februára 2015 som ho pridala na wattpad :)
Pretože tu máme koniec, rozhodla som sa vám sem dať pár faktov o mne ako bonus ( o ktorý nikto nestojí, ale ja sa nudím:'D)

1. Narodila som sa 9.2.2000 ( som dvetisícka noa?!) (mám 15 :))

2. Volám sa Ivana Bednáriková ( Áno, môj otec je Ivan Bednárik, ale nie /fuck/ ten teplý kvetinár! :DD veľa ľudí si ma s ním spája, ale nope)

3. Má jedného súrodenca - staršieho brata, pred nedávnom mal 19 :)

4. Bývam v bratislave už deviaty rok, ale pôvodne som zo Starého Tekova ( čo je malá dedinka pri Leviciach), bývam tu s maminkou a tatinko s bratom bývajú v Prahe ( nie, naši rodičia sú spolu a nemajú nijaké problémy, len sme oddelení kvôli robote a brat kvôli hokeju) #hlavnémestáforever

5. Chodím do umeleckej školy tzv. Zuška a milujem kreslenie!

6. Na knihy si nedám dopustiť.

7. Som bruneta; wohooou. Som brčkavá/kudrnatá a mám zelené oči #secondHazza

8. Milujem lepenkapa ❤️😍😳

9. Directionerkou som od 5.6.2014 :) Nie presne, ale vtedy mám prvú fotku v mobile/ bolo to vtedy keď vyšlo you&I niekedy v apríli. Vtedy som do toho spadla.

10. Začala som tento týždeň ( v nedeľu) písať nový príbeh s Louim :') Dúfam, že keď ho pridám ( asi v pondelok) na wattpad, aspoň niekto z vás naň klikne a dá mu šancu :)

Ps: nelúčim sa a poďakujem vám až pri "50." časti :)

Pps: hore fotka malej Rowen <3

Hope you like it <3 ily

Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top