,,Toto je posledná krabica?" Opýtala som sa otca, keď mi do rúk podával veľkú krabicu s nápisom "zbytočnosti". Boli to sprostosti viacerích druhov. Prevzala som ju od neho a položila som ju na dlážku v mojom byte. Môj byt. Tak pekne to znie.

,,Myslím, že áno. Je to tu pekné však?" Poobzerala som sa po priestrannej obývačke, v ktorej bola obrovská kožená sedačka do tvaru L a pár poličiek po stenách. Je tu toho naozaj málo, ale otec mi sľúbil, že mi dá peniaze na jeho dokončenie.

,,Je to krásne." Zasnívane som povedala a prešla som do kuchyne, ktorá ako väčšina izieb bola hotová. Bielo-čierne skrinky dodávali barovému pultu, ktorý ju obklopoval, luxusný nádych. Kuchyňa bola naozaj nádherná, cítila som sa ako zbohatlícka ženská v byte nejakého muža, od ktorého "čerpám" peniaze. Ale ja môžem hrdo prehlásiť, že nepotrebujem svoje telo aby som bývala v takomto niečom. Stačia mi otcove peniaze, ktoré mi sám ponúkol. Aká to irónia.

,,Aj mne sa tu páči. Preto som ho vybral."

,,Ďakujem." Bez rozmýšľania som mu skočila do náruče a on ma stlačil v dlhom objatí.

,,Musím ísť. Dohodli sme sa s Jane, že ju zoberiem na obed." Usmiala som sa a odprevadila som ho k dverám.

,,Maj sa. Uži si to tu."

,,Užijem!" Zakričala som za ním.

,,A Luna?"

,,Áno?"

,,Peniaze som ti poslal na účet." Usmial sa a kráčal k výťahu.

,,Ďakujem." Vošla som dnu, keď sa dvere od výťahu zavreli a zhlboka som sa nadýchla. Bývam vo svojom. S výskotom som utekala do izby, ktorá mala patriť mne. V strede stála obrovská posteľ z bieleho dreva, ktorú pokrývali fialové prikrývky a kopa vankúšov. Po pravej strane sa tiahol roldor, ktorý pokrýval celú stenu. Nebolo tu toho veľa, ale aj tak som to tu milovala. Potrebujem ísť na nákup. S pevným rozhodnutím som vypochodovala z bytu a po ceste som zavolala svojmu kamarátovi, Jackovi.

,,Ahoj Luna. Žiješ?" Zasmial sa tým svojím typickým chrapľavým hlasom, keď po dvoch zvoneniach zdvihol telefón.

,,Ahoj Jack. Žijem. Počuj máš čas?"

,,Podľa toho na čo."

,,Mám veľa noviniek, a potrebujem odvoz."

,,Fajn. Prídem po teba domov."

,,Už nebývam u otca."

,,Ako to?"

,,Otec mi kúpil byt."

,,Wow. Fajn, pošli mi do sms-ky adresu. Zatiaľ sa maj." Zložil a ja som vyšla pred bytový komplex. Obklopovala ho samá zeleň a kľudné prostredie, čo som ani netušila, že je v Londýne možné. Nachádzala som sa niekde na kraji Londýna, to bude tým. Bol to jeden z tých nových, moderných bytových komplexov, na ktorý mala len určitá skupina ľudí.

Do sms som Jackovi napísala adresu a asi za päť minút, pri mne zastalo veľké auto v podobe audi q7. Jack miloval veľké a hlavne rýchle autá. Pamätám sa, keď mi ho prvýkrát ukázal. Bol nadšený ako malé dieťa. Stiahol okienko na strane spolujazdca a jemne hlavu vystrčil von.

,,Chcel by tu niekto odvoz?" So smiechom sa opýtal a posunul si slnečné okuliare trochu nižšie. Vykukli jeho prenikavé sivé oči a ja som sa nevedomky usmiala.

,,Vďaka, že si prišiel." Usmiala som sa na neho, keď som si sadla na miesto spolujazdca a zapútala som sa.

,,Kam to bude, slečna?"

,,Do Aram storu." Zasmiala som sa nad jeho elegantnosťou, ale dlho mu to nevydržalo. Rozosmial sa a jednu ruku mi položil na stehno.

,,Ako bolo v Alpách?" Nadhodil tému, keď sme už dlhú chvíľu mlčali. Toto nebolo obdobie o ktorom sa túžim rozprávať. Aj keď, môžem si za to sama nie? Zamilovala som sa do neho. Ja, čo som si myslela, že už milovať nemôžem. A teraz? Niall si našiel dievča a ja som znovu bez citov. Bodaj by som bola bez citov aj k nemu.

,,Fajn."

,,To je všetko? Fajn?" Zasmial sa a odbočil na obrovské parkovisko pred Aram-om.

,,Až na to, že som sa pohádala s otcom, všetko bolo fajn." Zasmiala som sa pri spomienke na hádku s otcom. Neviem prečo sa smejem, ale teraz mi to všetko príde absurdné.

,,Ako inak. Čo sa stalo, že ti kúpil byt?" Opýtal sa so záujmom a spolu sme vstúpili do obchodného domu s nábytkom.

,,Ani sama neviem. Asi sa ma chcel zbaviť." Zasmiala som sa aj na tomto. Predtým by som sa poriadne vyplakala, ale teraz, keď viem, že to nerobil preto aby sa ma zbavil, sa na tom zabávam. Predsa len, netreba brať celý život úplne vážne.

,,To by som sa mu nečudoval."

,,Heeej!" Udrela som ho do ramena, lebo presne viem prečo to povedal. S Jackom sa poznáme už nejaké tie roky, takže vieme o sebe celkom dosť. Je jedna z osôb, ktorá ako tak chápe našu rodinnú situáciu. Ale nie je to ono.

...

,,Konečne doma." Povedala som Jackovi, keď mi všetky veci pomohol uložiť do bytu a sadli sme si na pohovku. Bola ešte zabalená v ochrannom igelite, ale to mi teraz bolo naozaj jedno. Pobehali sme všetko, neskutočne ma bolia nohy a som unavená. Najradšej by som sa hodila do perín a spala, ale chcem tu s tým ešte dnes aspoň trochu pohnúť.

,,Fajn. Čo ti mám pomôcť poskladať?" Tleskol rukami Jack a postavil sa ku krabiciam, ktoré boli naskladané na sebe v obývačke na zemi.

,,Stolík do izby. Ten chcem mať ako prvý." Usmiala som sa a pomohla som mu krabicu zaniesť do mojej izby. Bola som zvyknutá na schody v dome, ale som rada, že už po nich nemusím behať.

,,Máš šróbovák?"

,,Och, neviem. Idem sa pozrieť."

,,Pohni si!" Zakričal, keď som už vyše piatich minút hľadala šróbovák. Našla som ho v krabici so zbytočnosťami. Veď hovorím, zbytočnosť.

,,Tu." Strčila som mu ho do ruky, zatiaľ čo on už mal všetko rozobrané na zemi. Odišla som do kuchyne, s úmyslom niečo uvariť na večeru. Jacka som nechala pracovať, keď už bol taký ochotný.

,,Čo to bude, až to bude?" Opýtal sa Jack a oprel sa rukami o linku.

"Ani sama neviem."

"Aha." Nahol sa ponad moje rameno a pozeral sa na panvicu, na ktorej som robila palacinky. Teda, snažila som sa. Keby nás teraz niekto spolu videl, pomyslel by si, že sme pár. Sme len kamaráti. Nikto to nikdy nevedel pochopiť, je medzi nami silné puto, ktoré sa nikomu nepodarí zničiť. Raz sa mi Jack priznal, že sa mu páčim, ale pochopil ma a nechal to ďalej tak. Mal na mňa crush dlhšiu dobu, ale našťastie o tom nerozpráva. Stali sa udalosti, ktoré nás na dlhý čas oddelili. Teraz máme každý svoj život. Jack dokonca aj rodinu.

,,Jedlo pre pána..." Položila som pred neho tanier s kopou palaciniek a sadla som si oproti nemu.

,,Dobrú chuť."

,,Dobrú chuť." Obaja sme sa pustili do palaciniek s javorovým sirupom. Chutili na moje prekvapenie celkom fajn.

,,Je to výborné." Povedal s plnými ústami a ja som na neho zagánila. Vie, že to nemám rada a je to vrcholne neslušné.

,,Si nechutný."

,,Aj ja ťa mám rád, Luna." Zasmial sa a odsunul sa od stola. Špinavý tanier vložil do umývačky a potom sa vrátil aj po môj.

,,Ou, aký gentleman." Zasmiala som sa a udrela som ho do boku. On sa zatváril egoisticky, čo mu išlo na jednotku, keďže je najväčší egoista akého poznám.

,,Budem musieť ísť. Stôl máš hotový, zajtra zavolaj ak budeš potrebovať pomoc s ostatným."

,,Nejako si hádam poradím." Kráčala som za ním na chodbu. Prehol sa a začal si obúvať topánky. Pohľad mi skĺzol na jeho pozadie v teplákoch a nedokázala som od neho odtrhnúť oči. Má naozaj sexy zadok. Zasmial sa môj vnútorný hlas, a asi prvýkrát v živote som mu musela dať za pravdu.

,,Ehm, ja viem, že mám pekný zadok, ale je môj! Tak nečum!" Povedal so smiechom a s jedným zdvihnutým obočím. Očividne sa na mne zabával. Vyplazila som na neho jazyk a vytlačila som ho z bytu.

,,Najprv mi čumíš na zadok a teraz ma vyhadzuješ? Pekné od teba." Zasmial sa a žmurkol na mňa svojími sivými očami, ktoré mi pripomínali osvetlenú nočnú oblohu.

,,Maj saaa." Zasmiala som sa a skôr než stihol niečo povedať som mu zabuchla dvere pred nosom. Počula som ako zanadával a išla som si sadnúť na gauč. Najprv som z neho stiahla igelit a potom som si zapla telku, ktorú mi sem zavesil ešte otec. Pozerala som nejakú reality show na MTV, až kým som za stenou nezapočula krik. Vypla som zvuk a podišla som k stene, pri ktorej to bolo najviac počuť.

,,Nekrič na mňa!" Zakričalo nejaké dievča histerickým pisklavým hlasom a počula som ako sa niečo rozbilo. Obula som si moje biele chlpaté papuče a so strachom o onú osobu som vybehla z bytu keď hluk neustával. Zaklopala som na dvere oproti v domnienke, že ten krik ide odtiaľ. Niekto hlasno zanadával a počula som hlasné kroky smerujúce k dverám. Rýchlo sa rozrazili dvere a osoba čo v nich stála, ma naozaj prekvapila.

,,To musíte otravov-Luna?"

,,Niall?"

Túto časť venujem najúžasnejšej osobe pod slnkom- lepenkapa ,ďakujem ti za všetko <3