,,Heeeej!" Zakričal Louis a buchol Zayna po hlave. Ten sa mu snažil ukradnúť Kevina, vypchatého holuba, ktorý bol položený na konferenčnom stolíku pri dvoch vypitých fľašiach. Príde mi postavené na hlavu, že Louis nazval to vypchaté zviera práve Kevin. Už to, že ho vôbec vlastní je postavené na hlavu.

,,Ukľ-udni s-a Loui." Liamovi sa plietol jazyk.

,,Ale on mi zobral Kevina!" Vykríkol pisklavým hlasom a poskakoval okolo ako šialený.

,,Vráť mu to zviera, Zayn." Pokynula som mu a Zayn mu ako napovel podal Kevina.

,,Už je dobre Kevin. Si v bezpečí." Hladil ho, tlačil ku svojej tvári a odišiel z obývačky asi do svojej izby. Po chvíli sa vrátil, ale bez Kevina.

,,Už nemáme čo piť!" Dupol nohou a hodil sa na pohovku vedľa mňa.

,,Si skorý." Pretočil očami Niall a odložil telefón, do ktorého doteraz pozeral.

,,Tak čo bude ter-az?" Liamovi padľa hlava na operadlo. Snažil sa znovu posadiť, ale veľmi sa mu to nedarilo.

,,Ideme spať?" Opýtal sa Harry a následne na mňa žmurkol. Čo tým sleduje?

,,Myslím, že Liam je už K.O." Prehlásil Niall a zasmial sa na svojom polomŕtvom kamarátovi.

,,Ja idem za Kevinom." Louis si následne zatlieskal a odišiel do svojej izby. Tento chlapec ma nikdy neprestane prekvapovať.

,,Pôjdem aj ja." Tackavým krokom som kráčala ku dverám.

,,Kam by si išla?" Opýtal sa ma Harry a pritackal sa ku mne. Všetci sme boli zničení.

,,Do izby?" Zdvihla som pravé obočie, teda aspoň som si myslela, že som ho zdvihla a zasmiala som sa na Harryho tuposti.

,,A načo? Poznám veľa spôsobov ako sa zabaviť aj tu." Znovu na mňa žmurkol a pobozkal ma pod uchom.

,,Vieš načo myslím však?" Pošuškal mi do ucha, z čoho mi naskočili zimomriavky.

,,Naozaj by som mala ísť." Potlačila som ho do hrude, pretože bol na mne nalepený a z úst mu tiahol alkohol. Nepochybujem, že ja som na tom rovnako.

,,Mala." Povedal hlas za Harrym.

,,Alebo vieš čo? Zostanem." Žmurkla som na Harryho, ktorému sa rozžiarili oči. Niall sa na mňa škaredo pozrel. Samozrejme, že som ho len chcela vyprovokovať.

,,Na čo by si tu zostávala?" Povedal chladne a oprel sa o zárubňu dverí, ktoré oddelovali chodbu od obývačky.

,,So mnou." Prehlásil hrdo Harry a vystrel sa. Niall sa na na neho zamračil a začal sa k nemu približovať. Čo sa to s ním deje?

,,Zopakuj to." Tresol ho do steny a doslova mu dýchal na krk.

,,Lana tu dnes zostáva so mnou." Povedal stále hrdým tónom a následne sa na mňa usmial.

,,Volá sa Luna, ty hajzel. A práve teraz je na odchode, však?" Venoval mi falošný úsmev a Harry sa rozosmial.

,,Nikam nejdem." Prehlásila som. Chcela som si stáť za svojím, aj keby čo bolo.

,,Ale pôjdeš." Zavrčal Niall a pustil Harryho, ktorý si následne napravil tričko.

,,Nedonútiš ma." Ruky som si prekrížila na prsiach a zdvihla som zábavne jeden kútik úst.

,,Proste odíď Luna. Neurob niečo, čo neskôr budeš ľutovať."

,,Čo by som mala akože urobiť?"

,,Chceš Harryho?" Odpovedať na otázku otázkou je naozaj veľmi inteligentné. Iba ma viac rozčúlil.

,,Ja som sa pýtala prvá."

,,Nechcem aby si tu zostala s Harrym." Povedal kľudným hlasom a otvoril vchodové dvere.

,,Pokiaľ viem, som slobodný človek, a môžem si robiť čo chcem."

,,Si opitá."

,,Ako by to bolo niečo čo neviem." Uchechtla som sa a skoro som spadla na kolená, pretože sa mi zatočila hlava.

,,Si v poriadku?" Zachytil ma a na mieste, kde sa mi jeho prsty stretli s mojou rozpálenou pokožkou mi ihneď naskočili zimomriavky.

,,Daj mi pokoj Niall."

,,Tak prepáč, že sa ti snažím pomôcť." Pretočil očami a vytiahol ma na nohy, na ktorých sa, kebyže ma nepridŕža, neudržím.

,,Musíš si ísť lahnúť." Povedal starostlivým hlasom a zdvihol ma na ruky ako princeznú.

,,Pusti ma." Začala som sa metať ale Niall ma nepúsťal, ba ešte viac ma stlačil vo svojom náručí. Prestala som bojovať, keď som vedela, že sa mi to nepodarí a nechala som sa niesť do priestrannej izby na konci chodby.

,,...ti vodu." Povedal Niall. Prepočula som, čo rozprával, pretože mi bolo na odpadnutie. Už nikdy nepijem. Po chvíli sa vrátil aj s pohárom vody, ktorý mi podal do ruky. Sadol si vedľa mňa na posteľ a vlasy, ktoré mi padali do očí mi zastrčil za ucho.

,,Budem spať v obývačke, vedľa Liama. Keby niečo, vieš kde ma hľadaj." Postavil sa, že odíde do vedlajšej miestnosti ale ja som ho jemne stlačila za zápästie.

,,Zostaň tu so mnou prosím." Zavrela som oči.

,,Nemal by som Luna. Sme opití."

,,Nie je to jedno? Proste si ľahni." Prikázala som mu a on si nahlas povzdychol. Jedným okom som spozorovala ako si vyzliekol mikinu, tričko a následne aj tepláky a len v boxerkách si lahol ku mne. Otočila som sa mu chrbtom a ukradla som mu perinu.

,,Dobrú noc."

,,Daj mi aspoň kúsok periny." Zavrčal a začal ťahať za látku, ktorou som bola zakrytá.

,,Nie."

,,Prestaň, lebo-"

,,Lebo čo?"

,,Lebo ma donútiš pritúliť sa k tebe."

,,Tu máš!" Hodila som mu veľký kus periny a snažila som sa zaspať. Ale to by mi to musel niekto dopriať však?

,,Luna?"

,,Hm?"

,,Nejdeš ku mne?"

,,Prečo?"

,,Je mi zima."

,,Máš perinu."

,,Aj tak!"

,,Niaaaall."

,,LUNAAA."

,,Nekrič."

,,JA NEKRIČÍM."

,,Nie, iba nahlas rozprávaš." Pretočil očami, čo som aj v hlbokej tme dokázala vidieť. Jeho modré dúhovky svietili aj v tej najtmavšej tme.

,,Keď si k tebe ľahnem, dáš mi konečne pokoj?"

,,Uhm." Povedal do vankúša. Z jeho hlasu boli počuť ako sa usmieva.

,,Fajn." Rezignovane som si odfrkla a pritúlila som sa k nemu. Obmotal okolo mňa svoje ruky a hlasno sa zahniezdil.

,,Dobrú noc, Lun."

,,Dobrú, Ni." Zavrela som oči a v objatí tochto chlapca som zaspala rýchlejšie ako obvikle.

R Á N O

,,Bolí ma hlava." Zaúpela som. Niekto sa vedľa mňa pomrvil. Čo to...?

,,Nemala si toľko piť."

,,AAAAAAA."

,,Nekrič, kriste!"

,,Čo robíš v mojej posteli?!" Rýchlo som sa postavila, čo som si najprv mala premyslieť, pretože sa mi zahmlelo pred očami. Padala som, ale Niall ma zachytil.

,,Dávaj pozor."

,,Znovu opakujem. Čo robíš v moj-" zasekla som sa v strede slova, poobzerala som sa po izbe a zistila som, že toto nie je moja izba. Panebože.

,,V mojej izbe?" Dopovedal Niall a posadil ma naspäť na posteľ.

,,Ja. Ty. Nes-"

,,Nespali sme spolu. Božechráň." Rýchlo vychŕlil.

,,Božechráň? Aha." Zosmutnela som a pomaly som sa postavila. Keď mi dunenie hlavy dovolilo pohnúť sa, vyšla som z Niallovej izby.

,,Nemyslel som to tak. Len-"

,,Nechaj to tak. Idem do svojej izby. Zabudnime na všetko čo sa včera stalo. Vlastne, ja som už zabudla." Zasmiala som sa a so silnou bolesťou hlavy som stlačila kľučku nadol od vchodových dverí.Až teraz som si všimla, že bol celý čas len v boxerkách. Prezrela som si ho od hlavy až po päty. Narozdiel od Harryho nemal ani jedno tetovanie. Bol nedotknutý a nevinný. Počkať. Harry. Harryho holá hruď. Pravda a odvaha. Nie. Nie. Nie.

,,Čo som robila včera?" Zdesene som vykríkla a tým som vytrhla Nialla z jeho myšlienok.

,,Pila si."

,,To mi je ale novinka. Čo som robila s Harrym?" Zamračila som sa.

,,Až na to, že si ho skoro znásilnila a potom si s ním chcela ísť do izby, nič vážne."

,,Nie." Šepla som a otočila som sa, že odídem. Nechcem tu viac zostávať. Nie potom, čo som vyviedla.

,,Kľud Luna. Odtrhol som ťa od neho." Znovu som sa zamračila. Všetko sa mi pred očami začalo prehrávať ako film od prvého poháriku až po Niallove ruky okolo mňa.

,,Prečo si to urobil?" Pozrela som sa mu do očí, ktoré neboli bledomodré ako obvikle. Boli viac tmavé, kde tu pohrávali aj pásiky zelenej. Čo sa to s ním deje?

,,Čo prečo som urobil?" Zatváril sa nechápavo a oprel sa o zárubňu dverí.

,,Prečo si ma od neho odtiahol?" Vyzeral, že rozmýšľa. Stáli sme tu minúty a on stále nič nepovedal. Párkrát otvoril ústa, že niečo povie ale nič z neho nevyšlo.

,,Ja- Neviem. Prišlo mi to správne. Nezabúdaj, že aj ja som bol opitý." Utrápene sa zasmial. V kútiku duše som dúfala, že povie niečo ako: páčiš sa mi a nechcel som aby si sa po ňom liepala. Ale to som si mohla len namýšľať všakže?

,,Aha. Tak ahoj." Smutne som sa usmiala a kračála som do vedľajších dverí.

,,Lun počkaj."

,,Hm?" Chytil ma za ruku a následne mi do nej niečo vložil.

,,Zabudla si si ho u mňa." Do ruky mi vložil náramok, ktorý mi ako jediný zostal po mame. Pobozkal ma na čelo, čo mi prišlo ako trápne gesto v takejto situácii, ale aj tak mi dokázal vytvoriť zimomriavky na chrbte. Srdce sa mi rozbúchalo viac ako normálne a vedela som, že ak odtiaľto neodíde hneď teraz, pobozkám ho.

,,Ahoj."

,,Ahoj." Pozeral sa na mňa až kým som nevošla do bezpečia našej izby. Prečo si ho nepobozkala?! Lebo nemôžem. Prečo by si nemohla? Lebo sa mu nepáčim. Páčiš sa mu. Nie. Áno. Nie. Mlč! Tak mlč aj ty! Ja som ticho! Agrrr! Nevrč na mňa! Ja vrčím na seba, pokiaľ ti to nedochádza. Ty si ja. A ja som ty. Zmĺkni! Fajn, fajn som ticho, len nekrič.
Neznášam. Ten. Prekliaty. Vnútorný. Hlas.