,,Všimol som si, že si často s tým blondiakom."

,,Áno. Teda, už vlastne nie. Dva dni sme sa na seba ani nepozreli." Vykúzlila som falošný úsmev a na vydličku som si napichla kúsok mäsa.

,,Urobil ti niečo?" Kyslo sa zatváril a dojedal svoje rizoto. Nebol na zahodenie ale nebol môj typ.

,,,Nie je to jedno?" Pozerala som sa do taniera a odmietala som zdvihnúť svoj pohľad. Čo jeho do toho? Je to vec medzi mnou a Niallom. Vlastne iba medzi mnou.

,,Nemusíš o tom hovoriť." Zamračil sa a servítkou si elegantne utrel ústa. Hnusí sa mi spôsob akým žije. Je až priveľmi bohatý a čiastočne aj namyslený a rozmaznaný. Neviem, prečo som súhlasila s večerou, na ktorú ma pozval, ale chcela som sa odreagovať, nie len sedieť na izbe a utápať sa v myšlienkach. Sedím tu s ním už vyše hodiny, a dochádza mi trpezlivosť. Nie je to chlapec pre mňa, je iný. Iný ako Niall, čo? Drž zobák!

,,Proste sme si nesadli ako ľudia. Nemáme sa radi. To je všetko."

,,Z jeho strany to tak nevyzerá."

,,Čo tým chceš povedať?" Vyštekla som a odsunula som sa stoličkou prudko od stola.

,,Ukľudni sa. Vidím ako ťa ten chalan žerie očami." Pretočil tými svojími a ja som päsťou buchla o stôl. Chcela som to urobiť už dlhšie, ale v tejto veľkej reštaurácii plnej ľudí sa mi to nezdalo vhodné.

,,Nemala som sem chodiť." Otočila som sa a obliekala som si bundu, ktorú som mala prevesenú cez stoličku.

,,Sadni si Luna. Prosím." Usmial sa. Doslova ma prosil pohľadom. Vytočila som oči v stĺp a schmatla som telefón zo stola.

,,Maj sa Ben." Sucho som povedala a kráčala som k východu z druhej hotelovej reštaurácie. Nachádzala sa kúsok od hotela, ale stále k nemu patrila. Bola drahšia a elegantnejšia, ako reštaurácia, ktorá sa nachádzala v hoteli. Benjamin mal peňazí dosť, takže si nerobil starosti s tým, či zaplatí o štyridsať libier viac. Otvorila som dvere od reštaurácie a vietor mi vlasy nemilosrdne hodil do tváre. Snažila som sa ich skrotiť, čo ale nebolo možné a začala som ľutovať, že som si nezobrala čiapku. Čo najrýchlejšie som prebehla k vstupnej hale a vošla som dnu. Vietor zabuchol ťažké presklené dvere, ktoré sa skoro rozleteli na kúsky. Všetci sa na mňa zdesene pozreli a ja som na recepčného hodila ospravedlňujúci pohľad. Pokrútil hlavou a prihlúplo sa usmial. So sklonenou hlavou som dokráčala k výťahu. Ruky som si šúchala o seba, snažila som sa aspoň trošku zahriať. Stlačila som tlačítko na privolanie a výťah tu bol zázračne hneď. Nastúpila som. Začali sa zatvárať dvere, lenže niekto do dverí strčil nohu. Vošiel ku mne. Teda vošli.

,,Ahoj. Lana však?" Opýtal sa ten kučeravý, Harry.

,,Som Luna." Tvárila som sa nezaujato a snažila som sa nevnímať Niallovu prítomnosť. Pozeral sa celý čas na mňa a ja som sa cítila ako pod lupou.

,,Prepáč, Luna." Usmial sa a na tvári mu vyskočili jamky. Bol priam zlatý.

,,Ehm, nejdeš s nami na izbu?" Opýtal sa Zayn a poškriabal sa v zadu na krku. Vypúlila som oči a Harry s Louisom sa rozosmiali. Liam mu uštedril ranu do hlavy.

,,Zayn sa zle vyjadril. Ideme sa trošku odreagovať. Chápeš, posedenie pri Jackovi a tak." Louis sa doširoka usmial. Prvýkrát som ho počula prehovoriť. Mal tak trochu ženský hlas, čo mi prišlo strašne vtipné.

,,To nie je nič pre mňa."

,,Nemusíš piť." Povedal Liam, keď sme vystúpili z výťahu a ja som kráčala k dverám od izby.

,,Pri posedení pri Jackovi sa musí piť!" Dupol nohou Louis a zamračil sa. Správal sa ako štvorročný, nepochybujem o tom, že sa tak správal vždy.

,,Nevšímaj si Louiho. Poď, bude zábava." Usmial sa Liam a ja som nad tým začala premýšľať. Nemám čo robiť. Buď sa budem nudiť na izbe s Lokim, ktorý sa bude hrať na psp-éčku, alebo sa pôjdem trochu odreagovať. Na jednej strane som sa chcela opiť, chcela som sa uvoľniť, ale na druhej, bude tam Niall a to bol ten bod úrazu.

,,Fajn." Rezignovala som a Louis mi skočil okolo krku. A to doslova.

,,Ďakujém."

,,Dajte ho zo mňa dole." Zaprosila som a snažila som sa ho od seba odtrhnúť.

,,Si môj macík a ja ťa nepustím." Povedal detským hlasom a ešte viac ma stlačil.

,,To by stačilo Loui." Niall pristúpil k nemu a odtrhol ho odo mňa. Darovala som mu ďakovný pohľad a kráčala som za Zaynom, Harrym a Liamom do ich izby. Zayn odomkol dvere kartou a všetci sme sa natrepali do malej chodbičky. Prešli sme do priestrannej obývačky. To je v tomto hoteli takýto obrovský apartmán?! Rukou som prešla cez kozub a nedokázala som sa vynadívať na výhľad, ktorý mali cez okno. Lesy a zasnežené Alpy. Vyzeralo to ako obrázok.

,,Je to pekné však?" Opýtal sa hlas osoby, ktorá sa postavila vedľa mňa. Svoj pohľad som uprela do páru modrých očí.

,,Áno." Stručne som odpovedala a znovu som sa pozrela von oknom, ktoré zakrývalo jednu celú stenu obývačky.

,,Ide sa piť!" Vykríkol Louis, čím sa vytrhol z myšlienok a krásnom svete tam vonku. Niall sa na mňa usmial a rukou, ktorú mi položil na chrbát, ma potlačil k pohovke. Stačil len tento malý dotyk, a ja som nevedela čo zo sebou. Páči sa ti! Nie, nepáči! Ale páči! Fajn, tak páči. Nie je to jedno? Nie je. Zastrel sa. To by si sa musela zastreliť aj ty. Stojí to za to.

,,Čo stojí za to?" Opýtal sa Zayn, ktorý mi sedel oproti.

,,Nič." Ani som si neuvedomila, že som to povedala nahlas.

,,Fajn. Ide sa piť! Vypískol Louis už po druhýkrát a položil pred nás fľašu Danielsa a jednu vodku. Každému podal štamperlík a sadol si vedľa mňa. Pomrvila som sa na mieste, pretože sa zadkom natlačil na mňa a keď cezo mňa prehodil ruku myslela som, že vybuchnem hnevom.

,,Louis." Zložila som mu ruku z môjho ramena, ale on ju stále vracal. Napokon som to vzdala. Periferným videním som spozorovala Niallov škaredý pohľad. Pozeral na Louisa pohľadom "zabijem ťa" a ja som sa sama pre seba uchechtla. Louis mi nalial do plna a podal mi ho do ruky. Nalial aj ostatným a svoj štamperlík zdvihol symbolicky do vzduchu.

,,Na Lunu!" Zakričal.

,,Prečo na mňa?"

,,Pretože si naša nová priateľka. Preto." Usmial sa na mňa Harry a žmurkol.

,,Tak teda na Lunu." Vykríkol Zayn a následne svoj pohárik hodil do seba na ex. Urobila som to isté a po mne nasledovali aj chalani.

Louis nalieval ďalšie a ďalšie až kým sme nevypili celú fľašu Jacka a polku vodky.

,,Zahráme si pravdu a odvahu? Prosíím." Zatiahol opitým hlasom kto iný ako Louis a hodil psie očká na Liama. Za ten čas čo tu sedím, síce otupená alkoholom, som si všimla, že Liam je niečo ako ich otec. Dokáže ich usmerniť.

,,Dobr-e." Štikol Liam a natiahol sa po fľašu, ktorá ležala na stole.

,,Začínam." Vykríkol Harry a hodil sa po Liamovi. Ledva udržal fľašu a skoro ju pustil na zem.

,,Ty kretén! Skoro som ju rozbil."

,,Iba skoro." Zasmial sa Harry a nevedel prestať. Prišlo mi to strašne vtipné. Rozosmiala som sa aj ja a všetci sa na nás vtipne pozerali.
Harry roztočil fľašu, ktorá ukázala na Nialla. Ten pretočil očami a na malú sekundu sa na mňa pozrel. Potom odvrátil zrak a čakal, čo na neho Harry vymyslí.

,,Pravda alebo odvaha?"

,,Pravda."

,,Je pravda, že sa ti páči Luna?" Opýtal sa a mne zabehla vlastná slina. Všetci sa na mňa čudne pozreli a Niall sa mračil. Pozrel sa na mňa, premeral si ma od hlavy až po päty a znovu sa pozrel na Harryho.

,,Nie. Nie je to pravda." Povedal schladom v hlase a následne sa usmial. Zamrazilo ma a Harry sa zatváril víťazoslávne a povedal nahlas "yes" a urobil rukami gesto, ktoré sa robí keď sa človek teší ( neviem to opísať, ale hádam ma chápete :) ) . Pretočila som očami a Niall siahol po fľaši. Tá ukázala na Zayna, ktorý keď si to všimol, doširoka sa usmial.

,,Poď do mňa." Prehlásil a šťastne sa pomrvil na sedačke. Sedel po mojej pravej ruke, hneď vedľa mňa.

,,Pravda alebo odv"

,,Odvaha!" Zayn vykríkol skôr ako Niall dopovedal. Zasmial sa na Zaynovej nedočkavosti a začal rozmýšľať.

,,Vyzleč Harrymu tričko." Ukázal prstom na Harryho a Zayn sa k nemu rozbehol.

,,No problemo." Povedal a Harry zdvihol ruky dohora. Vyceril na Zayna zuby a ten mu priam mučivo sťahoval tričko, ktoré mu zakrývalo hruď. Celé telo mu pokrývali tetovania, ktoré som si cez oblečenie, ktoré nosil nemala ako všimnúť. Zayn si sadol vedľa mňa a Harryho tričko si napchal do zadného vrecka na nohaviciach. Stále sa usmieval. Keď som si prezerala všetky tetovania na Harryho hrudi, niekto ma drgol do pleca.

,,Luna. Ukázalo to na teba." Zasmial sa Louis a ja som svoj pohľad uprela na fľašu, ktorá ukazovala na mňa. Super.

Harry na mňa žmurkol a ja som sa začervenala. Nemôžem povedať, či to bolo množstvom alkoholu, ktorý som mala v sebe, ale Harry bez trička sa mi zdal krajší ako Harry s tričkom.

,,Pravda alebo odvaha?" Opýtal sa ma nedočkavým tónom Zayn a na sedačke sa mrvil ako malý.

,,Odvaha." Sebavedomo som povedala a dúfala som, že mi dá niečo spoločné s Harrym, ktorý sa na mňa stále usmieval. Nerozmýšľal dlho, a keď prstom namieril na Harryho, poskočilo mi srdce.

,,Donúť Harryho, aby bol z teba nadržaný."

,,O to sa nemusíš snažiť. Už som." Žmurkol na mňa a Niall sa netváril dvakrát nadšene. Postavila som sa a tackavým krokom som prešla k Harrymu. Sadla som si na neho obkročmo a pobozkala som ho na tetovanie lastovičky. Zaklonil hlavu a vzdychol, keď som ho jemne uhryzla na krku. Rukou som mu stlačila citlivé miesto. Neklamal, keď vravel, že už je nadržaný. Toto ma v tom len utvrdilo. Keď som ruky zaháčkla za okrej jeho nohavíc, vyrušil ma známy hlas. Nahnevaný hlas.

,,To by už stačilo. Nepovedal, že si to máte rozdať pred našimi očami." Zavrčal Niall a za ruky ma stiahol z Harryho. Zamračila som sa na neho a sadla som si naspäť medzi Zayna a Louisa. Niall ma zabíjal pohľadom, Harry sa na mňa lačne pozeral, nedala sa nevšimnúť jeho hrča v nohaviciach. Pomaly mi začalo dochádzať, čo som urobila, ale jedna strana mozgu, mi hovorila, že som neurobila nič zlé. Ale hrýzlo ma svedomie. Harry sa mi nepáči. Áno, je pekný, ale nič k nemu necítim. Čudovala som sa, že som vôbec dokázala zdravo uvažovať. Alkohol otupuje.