"Toto sú jeho jediné veci Baster?" Opýtala som sa s otáznikmi v očiach - malá taška plná plienok a pár bodíčiek s tričkami a nohavicami. Ako vidím, budem musieť nakupovať vo väčšom množstve ako som si myslela.

"To je všetko, čo Anastasia za ten čas kúpila, prepáč." Ospravedlňujúco sa usmial, tašku položil do chodby a malého v sedačke položil na gauč - spinkal - on ani netušil, čo všetko sa okolo neho deje.

"To je v pohode." Povedala som s hrčou v hrdle a snažila som sa neplakať - bolo toho na mňa veľa.

"Tak ja už pôjdem, postaraj sa oňho Lun." Prikývla som a zavrela som za ním dvere.

"Tak a je to tu Liam, sme sami." Usmiala som sa a pohladila som ho po detskej tváričke - zo sna sa usmial, ale spinkal ďalej. Zobrala som ho vo vajíčku do jeho novej izbičky, ktorá zatiaľ obsahovala len postieľku, ktorú mi postavil Jack, keď som ho o to poprosila a v budúcnosti vymaľujeme steny a postavíme zostatok. Malého som vybrala zo sedačky a čo najjemnejšie som ho položila do postielky, aby sa nezobudil - prehodil sa a začal dudlať dudlík, ktorý som mu po vypadnutí dala naspäť do pusinky. Zakrila som ho modrou dečkou, ktorú som mu kúpila a nechala som privreté dvere do izby.

Za ten čas, čo Kaden spinkal som sa stihla osprchovať, navariť si niečo na obed, pripraviť mu mliečko a pozrieť si jeden z tých programov, kde na chalanov stále niečo vymýšľali - neznášala som bulvár. Spomenula som si na Nialla a v sekunde som vytáčala jeho číslo. Zvonilo to už štvrtýkrát, ale nikto nedvíhal. Chcela som to vzdať, ale Niall prehovoril dosť vyčerpaným hlasom.

"Lun? Honey, si v poriadku? Nedvíhala si tri dni. Preboha, dúfam, že sa ti nič nestalo."

"Neboj sa Niall, som v poriadku." Usmiala som sa - sama pre seba a pokrútila som hlavou. Strachoval sa o mňa - pre to ho tak strašne milujem.

"A malá tiež? Prečo si sa neozývala?"

"Prepáč Ni, nechcela som ťa otravovať."

"Otravovať?! To ja som ti volal, vždy keď som si našiel čas a ty si ma ingorovala."

"Prosím, nekrič."

"Ja nekričím!" Na konci stíšil hlas a povzdychol si dosť nahlas, aby som to počula.

"Ni." Šepla som a rozplakala som sa- nechcela som, ale bolo toho na mňa naozaj dosť a ja som potrebovala jeho podporu.

"Lu? Prečo plačeš? Nie, to som nechcel."

"Nie, nie, to nie je tvoja vina, ja len.- chýbaš mi." Smrkla som a sadla som si na barovú stoličku. Rozhodla som sa mu to ešte chvíľu tajiť, sám príde na to, čo sa deje, keď sa vráti - bodaj by nie.

"Aj ty mne honey, vrátim sa za týždeň, to zvládneme - spolu, dobre?" Opýtal sa a ja som mala chuť ho objať a povedať mu ako ho milujem.

"Dobre - spolu. Milujem ťa."

"Aj ja teba, ani nevieš ako." S úsmevom na tvári som zložila a išla som skontrolovať Kadena. Ležkal na chrbte a pozeral sa na kolotoč plný zvieratiek, ktorý mu visel nad tvárou - očká mal otvorené dokorán a ani sa nepohol. Popravde som si myslela, že deti sa zobudia a hneď začnú vrieskať - ale on bol iný. Kľudnejšie dieťa som si ani nemohla priať.

Zobrala som ho na ruky a podoprela som mu hlavičku. S mojím bruchom bolo trochu obtiažnejšie pohybovať sa so štvorkilovým dieťaťom, ale nič iné mi nezostávalo. Z kuchynského pultu som zobrala detskú fľašku plnú dojčenského mlieka a posadila som sa na gauč, malého dávajúc do ležatej polohy. Otvoril pusinku hneď ako uvidel dudlík z fľašky a pil ako o život - jedlík je po Niallovi. Zasmiala som sa nad svojimi myšlienkami a Liama som pohľadila po vláskoch - jemné blond vlásky ako páperko. Pobozkala som ho na hlavičku a kŕmila som ho ďalšiu hodinu, pretože medzi tým zaspal asi trikrát.

Popoludní, okolo štvtej poobede som sa rozhodla, že prechádzka nie je zlý nápad. Kočík našťastie Anastasia stihla kúpiť a nemusela som teraz bežať do obchodu s detskými vecičkami. Malému som obliekla tri vrstvy, pretože vonku bolo dvanásť stupňov a na hlavičku som mu natiahla čiapočku s uškami - bol v nej zlatý. Pomaly sa mu zatvárali očká - dokonca aj spáč je ako Niall. Položila som ho do kočíka a zakrila som ho tou istou modrou dekou a do pusinky som mu vložila dudlík. V sekudne zaspal a potichu oddychoval. Usmiala som sa, obliekla som si voľný kabát a jemne som si ho utiahla na brušku. Zobrala som kľúče, zvonka som zamkla a nastúpila som do výťahu. Vonku bola zima, a po polhodinovej prechádzke smerom do parku, mi stihli omrznúť všetky prsty na nohách. V parku bolo pár ľudí, jeden pár sediaci na lavičke, ktorý si vymienal sliny nechutným spôsobom, jeden psíčkar s malým šteniatkom ratlíka a pár detí behajúcich po studenej premoknutej tráve - na to, že bol august bola dosť zima, v Londýne to ale bola rarita - krutá realita.

Na lavičke som si rozprestrela deku a konečne som si natiahla nohy. S kočíkom som chodila sem a tam a pozerala sa po okolí. Netúžila som v tejto chvíli po šialených fanúšičkách, ale nebolo mi to dopriate. Rútilo sa ku mne asi šesť dievčat a dosť nahlas kričali - presne toto som potrebovala.

"Ahoj, ty si Luna Lyrová však? Niallova priateľka?" Opýtalo sa ma dievča, ktoré z nich bolo najmenej sympatické a kyslo sa usmialo - to zrejme chcelo Nialla pre seba.

"Áno." Prikývla som a snažila som sa dve dievčatá odtlačiť od kočíka, pretože tam nebezpečne pchali hlavu a malý Kaden Liam začal pofňukávať. Keď otvoril svoje veľké modré očká, zobrala som ho na ruky a hojdala s ním sem a tam, aby sa nerozplakal.

"Ako to, že máš stále obrovské brucho a dieťa také veľké?" Opýtala sa tá s kyslím úsmevom a ja som na ňu zazrela.

"To nie je tvoja vec hm?"

"Aj tak to dieťa nie je Niallove, určite si sa dala nabúchať, aby zostal s tebou." Ignorovala som ich blbé reči a snažila som sa od nich odísť - tie slová boleli, tak strašne moc.

"Ide ti len o jeho peniaze." Zakričala ďalšia a stále kráčali za mnou - to mi nedajú pokoj?

"Si len obyčajná štetka." Štekla tretia a vtedy som to nevydržala. Vrel vo mne hnev zmiešaný s bolesťou a rozplakala som sa. Plačem často, to bude tými tehotenskými hormónami.
Zrýchlila som krok a po pár minútach som zistila, že ma už nesledujú. Vydýchla som si, chrbtom ruky si utierajúc zbytkové slzy. Malý Kaden už neplakal, ale stále mal otvorené oči a mračil sa. Ponáhľala som sa domov, kde som mu dala znovu najesť a uložila som ho do postielky. So sťahujúcim pocitom v hrudi som si ľahla do postele a napísala som Niallovi SMS-ku.

Niall❤️: Nikdy mi nešlo o tvoje peniaze. Milujem ťa. L.xx