Každodenné behanie na záchod sa pomaly upravovalo, a už ma to netrápilo ako pred tým. Predsa len sa moje tehotenstvo presunulo dopredu, a ja už som v štvrtom mesiaci. Počujete správne, Niall odišiel pred dvoma mesiacmi, a stále sa neozval. Naučila som sa s tým žiť a nejako som sama prepadala každodenným depresiám, čo budem preboha s dieťaťom robiť. Nebola som pripravená byť matkou. Ja sama som bola dieťa a mala som sa starať o dieťa? To je predsa šialené! Vždy som chcela deti, ale nie v dvadsiatke a byť slobodná žena bez muža s dieťaťom na krku- potom som fakt netúžila.

S dlhým nádychom a počítaním do desiatich na ukľudnenie, som vytočila číslo, na ktoré som volala v poslednom čase stále. Harry tu bol pre mňa, bol ten čo jediný vedel, že čakám Niallove dieťa a vedel aj o mojom citovom zrútení minulý mesiac. Skončila som v nemocnici, pretože som si nešťastnou náhodou pri plači skoro rozbila hlavu.

Dve zvonenia, tri zvonenia a na druhej strane sa konečne ozval jeho hrubý hlas.

„Ahoj Luna." Aj cez telefón som si bola istá, že sa usmieva, až mu na lícach vyskakujú jamky. Aj ja som sa usmievala, našla som v ňom kamaráta - osobu, ktorú som pri sebe potrebovala.

„Hazz. Chýbaš mi." Šepla som a po líci sa mi skotúľala prvá slza - chýbal mi, ale nie tak ako Niall.

„Aj ty mne Lun, aj ty mne."

„Harry, potrebujem s ním hovoriť." Povedala som mu na jeden nádych dôvod, prečo som sa mu rozhodla tento krát zavolať. Potrebovala som to, potrebovala som konečne vedieť, prečo ma dva mesiace ignoruje a potrebovala som mu povedať tú úžasnú novinku, ktorá už dávno novinkou nie je.

„Luna, vieš, že to nejde-"

„Ale ide, a ty to vieš, daj mi ho, prosím." Povedala som zúfalo a on si nahlas povzdychol. Počula som šušťanie v pozadí a nejaké čudné zvuky.

„Prosím?" Na pár sekúnd akoby mi srdce prestalo vypovedať službu, zamrzla som a po líci mi stiekla ďalšia slza. Kolená sa mi roztriasli a ja som bola nutná posadiť sa - počuť jeho hlas po takom dlhom čase bolo ako pohladenie po samotnej duši - ukľudnujúce a priam dokonalé. Neuvedomujúc som si položila ruku na brucho a začala som si po ňom prechádzať najprv do krúžkov a potom do všemožných tvarov. Ukľudňovalo ma to.

„Je tam niekto?" Znovu ten pocit. Potrebovala som ho. Potrebovala som ho počuť, cítiť a mať ho pri sebe.

„Niall." Šepla som a naplno som sa rozplakala. Rozhostilo sa ticho a ja som si chvíľu myslela, že zložil, ale jeho zrýchlené dýchanie mi napovedalo, že je stále na druhej strane a došli mu slová.

„Chýbaš mi." Povedala som, utierajúc si slzy, ktoré mi stekali po lícach ako vodopády.

„Na to si mala myslieť skôr." Povedal odmerane, akoby som sa mu zhnusila a ja som stále nechápala.

„Čo som urobila? Prečo si odišiel?" Nahlas si povzdychol a určite vyzeral frustrovane.

„Znovu si podľahla, videl som vás." Povedal tvrdým hlasom, a podľa rany v pozadí zabuchol dvere na izbe.

„Neviem o čom hovoríš." Zotrela som si poslednú slzu, ktorá uzrela svetla sveta a prestala som sa hladiť po brušku. Čo má na mysli?

„V bare s Harrym." Znovu ten tvrdý tón.

„Niall." Znovu som sa rozplakala a do toho som sa začala smiať. Prišlo mi to absurdné. To je ten dôvod? Jedna pusa na krk a následne môj krik na Harryho, ktorý už zrejme nevidel?

„Tebe to príde vtipné?" Vedela som, že sa tvári kyslo - nejak som to tušila, veľmi dobre som ho poznala.

„To je dôvod prečo si odišiel, len tak bez ničoho, aby si mi niečo povedal? To, že ma Harry pobozkal na krk nič neznamenalo, to nie je nevera." Znovu som sa zasmiala a môj plač neutíchal. Kebyže ma teraz niekto vidí, myslí si, že sú to slzy radosti - presne tak som vyzerala, ale radosť to nebola ani z ďaleka.

„Vidím, že ti to príde vtipné. Sex na záchodoch sa nepovažuje za neveru Luna?!" Vyštekol a počula som ako sa snaží ovládať. Čo?!

„Neviem o čom hovoríš Niall. Aký s-sex?"

„Netvár sa, že o ničom nevieš, Harry mi všetko povedal!" Znovu štekol a ja som prišla o slová. To že mu Harry povedal? Preto sa mi Niall vyhýbal a nedokázal ani zdvihnúť hlúpy telefón a povedať mi, že je v poriadku?
Celý čas mu Harry hádzal pod nohy polená a ja som sa utápala v depresiách.

Nahlas som začala vzlykať a nestíhala som si utierať slzy, tak som im nechala voľný priebeh.

„Nespala som s Harrym! TO je to, čo si o mne myslíš?! Že by som ťa podviedla? Harry ma pobozkal - na krk a ja som potom odišla! Jasne som mu povedala, že mám teba a on odišiel, pretože mu niekto volal a musel súrne odísť!" Vykričala som sa a hlavu som hodila do vankúša. Pocit frustrácie sa ani nedal opísať, bola som z toho hotová a nejako som nemyslela na bábätko, čo sa mi nemuselo vyplatiť.

„A to ti mám veriť? Nie som niekto, s kým sa môžeš zahrávať, ty a ani Harry! Daj mi pokoj dobre?! Som na turné, mám plný program a domov sa vrátim až o dva mesiace. Užívaj si, budem si aj ja. Aj tak by nám to nevydržalo." Začal na mňa kričať, pričom koniec zašepkal a chystal sa zložiť. To som ale nemohla dopustiť, nemohol mi znovu prekĺznuť medzi prsty.

„Som tehotná Niall! Čakám tvoje dieťa!" Zakričala som a s hlasnými vzlykmi a plačom som zložila a mobil odhodila na koniec izby.

Zadúšala som sa plačom a neustále som stláčala vankúše okolo seba. Ignorovala som stále blikajúci a zvoniaci telefón na zemi a nedokázala som prestať plakať. V zúfalstve som sa rozutekala na záchod a svoju dneskajšiu večeru som vyzvracala tak, ako aj včerajšie raňajky.

Dieťa je ako špongia, ktorá absorbuje takmer všetko, čo v jeho okolí je s obrovskou rýchlosťou. Teší sa, lákajú ho všetky nepoznané veci... Ak mu zmysluplne uspokojujeme jeho hlad po nových skúsenostiach a ono im začne rozumieť v súvislostiach, tak vie rozprávať, chodiť, behať, skákať, pomáhať... - Anonym

Ahojteee :). Tentokrát dlhšia ako prechádzajúca o 200 slov! :') (Nie žeby to bolo niečo extra :DD) Dúfam, že ma nezabijete za koniec, ale ja vás tak rada napínam :* Sooo Hope you like it <3 "Vidíme sa" v pondelok ^^ ILY