„Harry?"

„Hm?"

„Čo robíš?" Opýtala som sa so strachom v očiach, obzerajúc sa, či sa náhodou Niall nerozhodol vrátiť.

„Ako to vyzerá?" Odpovedal na otázku otázkou a ešte viac sa prisunul tvárou ku mne. Táto blízkosť sa mi prestávala páčiť.

„N-neviem?" Zakoktala som sa a skoro som spadla z barovej stoličky. Prebehol mnou strach, keď som si uvedomila, že som ho chcela pobozkať - sakra veľmi!

„Nebráň sa tomu Lun." Šepol mi do ucha, dvíhajúc ma naspäť na stoličku.

„Nemôžem Harry. Niall, on- "

„Niall tu nie je." Jazykom mi jemne prešiel po ušnom lalôčiku a následne ma naň pobozkal. Na tele mi vyskočili zimomriavky a pred očami sa mi zjavil Niall.

„Harry, prosím." Povedala som zúfalo a snažila som sa dostať z jeho zovretia - nedržal ma, ale snažila som sa bojovať sama so sebou- s nutkaním pobozkať niekoho iného ako je Niall.

„O čo prosíš Luna?" Pobozkal ma tento krát nižšie - na krku a tým ma donútil pootočiť hlavu na druhú stranu a užiť si ten pôžitok. Nevadilo mu, že sa snažím protestovať, chcela som, ale on bol taký nežný a ja tak veľmi pod vplyvom alkoholu. (Alkohol everywhere, nie žeby som o tom niečo vedela :D)

„Harry nechaj ma." Z posledných síl som ho odstrčila a zobrala som si kabelku z vedľajšej stoličky. Tackavým ktorom som kráčala k východu, dúfajúc, že po ceste stretnem Nialla.

„Luna! Počkaj!" Harry ma dobehol už pri východe a chytil ma za lakeť, čím ma otočil na seba. Chystal sa niečo povedať, ale rozzvonil sa mu telefón. Rukou mi naznačil, že mám chvíľu počkať a zdvihol prichádzajúci hovor.

„Čo?!"

„Teraz?!"

„Kurva! Mal si to dať vedieť dopredu!"

Nahnevane si telefón odložil do zadného vačku svojich každodenných čiernych skinny džínov a ľútostivo sa na mňa pozrel.

„Musím odísť. Je to súrne. Ale ešte som s tebou neskončil Luna." Znovu mi šepol do ucha, ale so mnou to tento krát nič neurobilo. Pociťovala som k nemu čistú nenávisť, ako už toľkokrát, ale teraz bola naozajstná. Nepríjemne som sa ošila pri jeho dotyku a už som iba videla ako sa stráca za stenou. Chvíľu som tam stála bez pochopenia prečo sa tak náhle vyparil, a kto mu telefonoval, že bol taký vytočený a tackavým krokom som kráčala von. Nialla som po ceste nestretla, akoby sa pod ním zľahla zem. To som ešte netušila, že keď prídem domov, Niall tam nebude - a čo je horšie, ani jeho veci.

***

Týždeň.
Ubehol týždeň, čo som žila v nevedomosti, kde sa Niall nachádza. Ignoroval SMS odo mňa, telefonáty a dokonca aj Harry mi odmietal povedať, čo sa stalo. Bála som sa o neho, netušila som kde je, ale teraz to viem presne - odišiel, odišiel bez toho, aby mi hocičo povedal. Bolesť v hrudníku sa nedala opísať a ja som sa pomaly so slzami na kraji zrútila na studené dlážku, ktorá v tomto období bola moja najlepšia priateľka - spoločne so záchodom, ktorý som v poslednom čase navštevovala stále častejšie.

Niall:

Pritiahol som si ju k sebe a snažil som sa prehliadnuť Harryho prítomnosť.

„Musím ešte niečo vybaviť so správcom klubu." Povedal som jej cez hudbu do ucha a nežne som ju pobozkal. Harry nás celý čas sledoval a ja som sa cítil ako niečo viac - musel pochopiť, že to ja patrím do jej života, a aj navždy budem. Veril som, že ma Luna počúvne a za Harrym nepôjde, veď ma predsa miluje a navzájom sa rešpektujeme, nie?

Pomaly som kráčal do prednej časti, z kade sme prišli a zatvoril som za sebou dvere na kancelárii správcu. Potrebovali sme vyriešiť cenu tejto oslavy, resp. prenájmu baru na jednu noc.

***

So zaplatením plnej sumy a úsmevom na tvári som opustil správcovu kanceláriu a tešil som sa na Luninu prítomnosť. Jedna hodina bez nej je ako deň bez jedla - nemožné. Kráčal som tou istou cestou, cez prázdny parket, pretože sa väčšina stihla odpratať. Pospevoval som si pesničku, ktorá hrala v spomínanej kancelárii a celkovo som mal dobrú náladu. Blížil som sa k baru a to čo som uvidel ma zložilo na kolená - metaforicky. V šoku som zostal stáť namieste a netušil som, čo mám urobiť skôr. Vraziť mu a čeliť tak Lune, ktorá toto neurobila prvýkrát a znášať neveru alebo proste utiecť. A v tej chvíli, keď sa mi po líci skotúlala slza a zazvonil mi telefón som sa rozhodol.

Harry bozkávajúc krk mojej drahej Luny sa mi navždy vryl do pamäte. Ale Luna, ktorá sa nebráni mi vryla dieru do srdca.

Harry:

„Harry nechaj ma." Odstrčila ma a zobrala si kabelku z vedľajšej stoličky. Tackavým krokom kráčala k východu s pohľadom dosť zamysleným. Dopil a do rúk som schmatol bundu, ktorá bola z neznámych dôvodov položená na bare. Rýchlo som kráčal za ňou, aj keď nebolo treba- jej tackavý a pomalý krok mi to uľahčoval.

„Luna! Počkaj!" Dobehol som ju pri východe a chytil som ju za lakeť, čím som si ju otočil k sebe. Nemohol som ju nechať odísť - tento krát už nie. Miloval som ju a aj keď tu bol Niall, chcel som ju len pre seba. Chcel som jej všetko povedať - znovu - a uviesť to na správnu mieru. Nebolo mi to ale dopriate, pretože mi volal Paul a ja som vedel, že to musím zdvihnúť - nevolal by mi len tak bez príčiny o druhej v noci.

„Čo?!" Povedal som nepriateľským tónom a prstom som Lune naznačil, nech chvíľu počká.

„Plány sa zmenili a my sme museli pridať jeden koncert navyše v Austrálii, ktorý máte zajtra, takže do hodiny vás chcem vidieť na letisku!" Zakričal do telefónu, ale mne práve teraz bola jeho nadradenosť ukradnutá.

„Teraz?!" Rozčúlene som zasyčal - bodaj by nie, jednajú s nami ako s bábkami. Turné malo začať o týždeň a nie dnes. Občas túto prácu neznášam!

„Áno, teraz Styles! A chcem vidieť všetkých 5 zadkov inak si ma neprajte!"

„Kurva! Mal si to dať vedieť dopredu!" Dupol som nohou a bez rozlúčenia som zložil. Mobil som nahnevane zastrčil do zadného vačku džínsov a pri pohľade na ňu, na to dokonalé stvorenie, som sa ukľudnil.

„Musím odísť. Je to súrne. Ale ešte som s tebou neskončil Luna." Šepol som jej do ucha, dúfajúc, že jej vyskočia zimomriavky, ako predtým. Pri mojom dotyku sa nepatrne zatriasla a ja so smutným úsmevom som odišiel z baru smer letisko. Pri vzlete, keď sme všetci sedeli v našom súkromnom lietadle som sa pozrel z okna, na krásnu nočnú oblohu a prstami som nežne prešiel po skle na okne. Luna bola posledná, na ktorú som pred spánkom pomyslel.

Nedobrovoľná samota je opustenosť - André Breton

Časť venujem: vikuush , ktorej to už dlhšie sľubujem. :) ^^Síce tam nie je hádka, ale už sa to pekne rysuje... Soo, trochu sa nám to zamotáva.. Premiéra Harryho pohľadu, dúfam, že som niekomu ulahodila :D... Dvaja chlapi, jedno dievča - veľmi zaujímavé... Už ste si konečne všimli jednu podstatnú vec? Už vám to naznačujem dlhšie, ale zatiaľ to pochopila len lepenkapa - takže kto uhádne na čo myslím, má venovanie ďalšej časti <3 Love you, 12K je naozaj krásnych a ja vám ďakujem <3
Hope you like it <3