„Pohni si, lebo to nestihneme." Zakričal na mňa Niall z predsiene, zatiaľ čo som sa snažila zapnúť si úzke čierne šaty. Povedal mi, že ma dnes zoberie niekam a vraj je to prekvapenie. Dal mi inštrukcie, čo si mám obliecť a sám sa išiel upraviť. V kúpeľni dokáže stráviť aj viac ako hodinu.

„Idem! Ale neviem si zapnúť šaty!" Zúfalo som zakričala a trhla som zipsom, ktorý sa našťastie nepokazil, len sa rozhojdal a zastal na to istom mieste - vo výške môjho pása. Počula som tvrdé dopady nôh na podlahu a za pár sekúnd už stál Niall v izbe a jedným pohybom mi zapol šaty až po lopatky. Pobozkal ma medzi ne a otočil ma tvárou k sebe.

„Si nádherná, tie šaty musíš nosiť častejšie." Šepol mi blízko pier a na pár sekúnd ich spojil v jedny. Pomaly sa odtiahol, akoby sa mu vôbec nechcelo, a pohladil ma na chrbte, tesne nad zadkom.

„Musíme ísť." Buchol ma po zadku a ja som sa na neho káravo pozrela.

„Kam sa tak ponáhľaš?" Šepla som a v duchu som sa vyfackala za to, čo som sa chystala urobiť. Vystrela som ruku a dlaňou som mu stlačila nohavice v oblasti rozkroku. Prerývane zavzdychal a moju ruku rýchlo odstránil. Bolo zbytočné ho provokovať, Niall bol tvrdohlavý, a keď raz povedal, že musíme ísť, tak proste musíme.

„Uvidíš. Je to prekvapenie." Pobozkal ma na líce a preplietol si so mnou prsty na pravej ruke. V predsieni som si obula vysoké čierne topánky na platforme a konečne som mohla prehlásiť, že som vysoká ako Niall. On sám nebol vysoký, ale ja som bola malá. Obul si svoje milované čierne kožené topánky, ktoré skôr vyzerali, že patria Harrymu, zobral kľúče od svojho range rovera a bez slov sme smerovali - mne neznámo kam.

Po nie dlhej ceste mestom, Niall zaparkoval vedľa klubu, ktorý bol vysvietený a názov sa mi odrážal od okna auta. Chcel ísť do klubu? To som sa mohla obliecť aj vhodnejšie nie? Ako správny gentleman mi otvoril dvere na strane spolujazdca a ja som sa snažila čo najelegantnejšie vystúpiť, pretože sme boli v obklopení fotoaparátov. Stále som si nedokázala zvyknúť na tento život. Už len pri vynášaní smetia vás fotia, akoby ste boli kráľovná anglicka. Tou som síce nebola, ale stále som bola priateľka jedného z piatich slávnych členov najznámejšej skupiny na svete. A tak som ich musel znášať.

„Slečna Lyrová. Čo hovoríte na neprajníčky vášho vzťahu?"

„Ako ste sa sa s pánom Horanom spoznali?"

„Ako zvládate dlhodobý odchod chalanov na turné?"

Otázky na mňa sypali z každej strany a Niall sa nás snažil pretlačiť dovnútra. Na pomoc nám prišla aj ochranka a ja som našťastie nemusela odpovedať na otázky. Niall si metaforicky oprášil plecia a chytil ma okolo pása. Vnútri bolo pusto, nebol tu nik, okrem ochranky, ktoré vošla s nami a starou ženou sediacou za pultom. Bolo tu šero, nevidela som skoro ani na krok, ale Niall si z toho nič nerobil a stále kráčal ďalej. Prešiel až k veľkým dverám, ktoré boli snáď cez celú stenu a povzbudivo sa na mňa usmial. Nechápala som, čo sa deje. Ale všetko som pochopila, keď oboma rukami zatlačil do dverí a na mňa sa pozeralo minimálne 60 párov očí a nadšene zakričali: „Všetko najlepšie."

„Ni? Narodeniny som mala už dávno." Šepla som jeho smerom, kráčajúc do davu, z ktorého som poznala možno tretinu ľudí.

„Ja viem. Ale vtedy nebola možnosť to osláviť." Žmurkol a prenechal ma gratulantom, ktorí sa okolo mňa zlúčili do kruhu. Najprv mi gratulovali chalani a Sophia s Perr, pár kamarátov zo školy, ktorých netuším ako Niall zohnal a napokon zbývajúce dve tretiny ľudí, ktorých som nepoznala.

Po dvoch hodinách bola zábava v plnom prúde a Loui mal vypitého viac než dosť. Smiali sme sa jeho nevtipným vtipom, ale skôr sme sa smiali na ňom. Liam so Sophiou sa niekam vyparili už pred hodinou a odvtedy ich nikto nevidel. Lou tvrdil, že počul Sophiu vzdychať na ženských toaletách, načo sa ho všetci opýtali, čo robil na ženských toaletách, zasmial sa a povedal, že tam majú lepšie mydlo. To už sa smial aj Zayn, ktorý sa snažil byť triezvy a pri zmysloch, ale veľmi sa mu to nedarilo. Perrie sa po ňom liepala čím ďalej tým viac, a keď už sa na to nedalo pozerať, oboch sme ich vyhnali na toalety za - údajne - Liamom a Soph. Zostala som tu len ja, Niall, otravný a opitý Louis a kúsok od nás sedel Harry, ktorý ma sledoval už dlhšiu dobu. Najprv som sa snažila jeho pohľad prehliadať a pozerať sa všade inde len nie naňho, ale po chvíli to prestalo byť znášateľné. Jeho prenikavé zelené oči mi pozerali do tých mojich modrých a ja som strnula v pohybe.

Až teraz som si všimla, aké krásne oči tento ešte krajší chalan vlastní. V ruke držal pohárik z whisky a ani keď pil zo mňa svoj pohľad neodvrátil. Nepríjemne som sa ošila a prstom som mu naznačila nech príde k nám - nechcela som aby tam sedel sám. Prišlo mi ho ľúto, od tej udalosti, čo sa stala sa s ním Niall nerozpráva, a ja, aj keby som chcela, nemôžem, lebo Niall si to vyprosil. Pokrútil hlavu na znak nesúhlasu a kopol do seba ďalšieho panáka - asi štvrtého, ale stále vyzeral byť triezvy. Usúdila som, že je na pitie zvyknutý. Aj keď, aj Loui bol zvyknutý piť, a už z dvoch glgov bol na mol.

Stále na mňa nepríjemne pozeral - neusmieval sa - iba ma sledoval. Odvrátila som svoj pohľad a pozrela som sa na Louiho, ktorý stál na barovom pulte a skandoval: Všelto nalpšie Lona. Plietol sa mu jazyk, ale asi to malo byť „všetko najlepšie Luna". Pokrútila som nad ním hlavou už asi po stýkrát za tento večer a spolu s Niallom sme ho stiahli z pultu. Posadili sme ho na dve barové stoličky, na ktoré spadol a v sekunde zaspal. Niall si ma k sebe pritiahol a prehliadajúc Harryho mi do ucha zašepkal: „Musím ešte niečo vybaviť so správcom klubu." a odišiel do prednej časti, z kade sme prišli. Harry sa na mňa zvedavo pozrel a ja som konečne nemala zábrany, a mohla som ísť za ním. Niall tu aj tak nebol a nemôže mi stále zakazovať sa s ním rozprávať. Sadla som si na barovú stoličku vedľa neho a do nosa mi udrela jeho silná, ale aj tak dosť omamná kolínska. Z nôh som si zhodila lodičky a mávnutím ruky som si od barmana vypýtala to isté, čo mal Harry, a dúfala som, že je to whisky, tak ako som pôvodne odhadla.

„Tak Harry. Ako sa máš?" Otočila som sa naňho a privoňala som si k hnedej tekutine na spodku pohárika. Nikdy som nemala rada alkohol, ale pri rozhovore s Harrym som byť triezva nemohla - necítila som sa na to. Pozeral na mňa s jedným obočím nechápavo zdvihnutým a zábavne si ma premeral pohľadom.

„Nepil by som to." Prehlásil a prstom ukázal na pohárik v mojej pravej ruke. Uchechtla som sa a na ex som to hodila do seba, čo som robiť nemala. Prudko som sa rozkašlala, a ten kretén vedľa mňa sa skoro od smiechu zrútil zo stoličky.

„Varoval som ťa." Vypustil pridusený smiech, čo mi prišlo strašne zlaté, a v duchu som sa prefackala.

„Čo to je?" Opýtala som sa, pýtajúc si čistú vodu a zapíjajúc ten otrasná kentus, čo som stále cítila na jazyku. Chutilo to ako whisky, ale dosť silná.

„Škótska, ani mne nechutí, ale je dosť silná." Prehlásil a vypýtal si nealkoholické pivo. To dá rozum - najprv vypijem 5 pohárikov škótskej a potom budem piť "vodu" - to môže len Harry Styles dámy a páni.

„Prečo na mňa tak pozeráš?" Tento krát zdvihol aj druhé obočie a s úsmevom na perách, ktorý mu vytváral jamky na oboch stranách ma pozoroval. Oči mu čudne iskrili a ja som sa musela usmiať.

„Nič. To by som sa skôr mala pýtať ja, nie? Prečo si na mňa stále tak pozeral?" Pretočil očami a upravil si prsteň na pravej ruke. Znovu sa mi pozrel do očí a na tvári sa mu vytvoril ešte väčší úsmev.

„Pretože si krásna. Preto." Povedal a pohladil ma po ruke, ktorú som nedokázala odtiahnuť. Moje city k Niallovi boli čisté, ale začala som si uvedomovať, že ani Harry mi nie je ľahostajný. Možno to bolo tým, čo sa stalo v „minulosti" a proste mi ho prišlo ľúto. Ale aj tak som k Harrymu pociťovala akúsi náklonnosť.

Mýliť sa je ľudské, ale mýliť sa v tom, koho ľúbiš, je neľudské a to hlavne pre toho, komu si dal nádej ľúbiť ťa. - Diana Haraslinová

Sooo, finally dlhšia časť - áno, musíte ma za to milovať :'D. Začala som písať na počítači už minulú časť, a úrpimne ma to baví viac ako na mobile - aké prekvapivé. Hlavne sa mi páčia tie úvodzovky dole, lebo tie na mobile nemám.
Pri minulej časti ste ma príjemne prekvapili, čakala som, že po dvoch týždňoch sa sem nikto nevráti, ale vy ste naozaj super a ľúbim vás. Trochu viac Harryho pre "Mrs. Styles-ovky" ( ktorou som aj ja, ruky preč :'D) a zmiešané pocity Luny. Hádam sa spamätá no nie? :')
Hope you like it <3