Ľúbim vás. Časť venujem najúžasnejšej sestričke pod slnkom Nikusiatko19 <3 Hope you like it <3

Niall:

"Niall?" Mykol som sa pri zakričaní môjho mena a nechtiac som si nožom zarezal do prstu. "K*rva! Sss." Zasyčal som a krvácajúci prst som si strčil pod prúd vody, ktorá na moje šťastie bola nastavená na horúci prúd.

"Shit!" Zakričal som z plného hrdla a rýchlo som ruku odtiahol. To už som počul rýchle ťapkavé kroky za mojím chrbtom.

"Čo robíš? Zbláznil si sa?!" Vyhŕkla Luna a ruku mi znovu strčila pod vodu, tentokrát pod studenú. Vďačne som sa na ňu pozeral a znovu som sykol, keď mi prst zalepila leukoplastom.

"Čo si potrebovala?" Jemne som sa opýtal, stláčajúc si obviazaný prst.

"Potrebujem ísť na nákup. A ty varíš.. Nó, a tak ma napadlo, či-"

"Vykokci sa." Pretočil som očami a ona ma hravo udrela do ramena.

"Požičiašmiauto?" Spojila to do jedného slova, asi aby som to nepočul, ale ja som to počul veľmi dobre, a neveril som vlastným ušiam. Na svoje auto si dávam obzvlášť pozor a nikdy nikto iný, okrem mňa za jeho volantom nesedel.

"Moje auto? Chceš si požičať moje auto?" Opýtal som sa neveriacky a vrátil som sa ku krájaniu cíbikov.

"Prosím Niall. Je to len na hodinku, možno menej. A ja som naozaj dobrý šofér." Hodila na mňa psie očká, čo na mňa vždy zaberalo, ale tentokrát nie. Moje auto si nedám!

"Vidím to tak, že by som ti mal kúpiť auto Lun. Vieš ako nemám rád, keď niekto iný okrem mňa, šoféruje moje auto."

"Viem Ni, ale prosím. Len raz. Urob výnimku, pekne prosím." Odula spodnú peru a vtedy sa to vo mne zlomilo. Dievča, ktoré stálo predo mnou, by pre mňa urobilo všetko, a ja som jej nechcel požičať jedno blbé auto.

"Fajn, ale dávaj pozor." Šťastne poskočila, a to myslím naozaj a vášnivo ma pobozkala na pery. Perami sa priblížila k môjmu uchu a teplým dychom zašepkala:

"Vynahradím ti to." Následne ma naň pobozkala a s veselou náladou odcupitala do predsiene a ja, s tvrdou erekciou v nohaviciach - iba z jednej vety, som nemo pozeral na miesto, kde pred chvíľou stála. A vtedy som si bol istý, že za to auto mi to stálo.

***

"Niall." Priškrtene zavzdychala moja dokonalá polovička a v opojení orgazmu sa podo mnou krútila ako húsenica. Poslednýkrát som prirazil a urobil som sa do jej vnútra, čo som si v tej chvíli ani neuvedomil.

"Milujem ťa." Pobozkal som ju na pery, nečakajúc odpoveď a ľahol som si vedľa nej, priťahujúc si ju čo najviac k telu.

"Asi ti budem auto požičiavať častejšie." Prehlásil som po minútach ticha, za čo som si vyslúžil silný šťuchanec do brucha.

"Blbec."

"Aj ja ťa ľúbim honey." Zasmial som sa a venoval som jej mlaskavú pusu na čelo, kde zostali otlačky mojich slín. Zatvárila sa znechutene, utierajúc si moju DNA z čela a utrela mi to do trička. Rozosmial som sa ešte viac a ona sa na mňa len nahnevane uškŕňala.

"Dobrú noc." Povedala tvrdo a otočila sa na druhú stranu. Jemne som sa uchechtol a ruky som obmotal okolo jej drobného pása.

"Ale no tak, honey. Neurážaj sa."

"Ja sa neurážam." Vyprskla a snažila sa odlačiť moje ruky z jej bokov, čo som jej ani za svet nedovolil.

"Uvarím ti večeru hm?" Vedel som ako na ňu. Zdvihla na mňa svoj modrý pohľad a nežne sa usmiala.

"Urobíš to úžasné rizoto, čo si robil minule?"

"Moja princezná chce rizoto, má ho mať." Usmial som sa a pobozkal som ju na jej drobný nos. Tentokrát sa zachichotala ona a pobozkala ma na pery.

"Čo si vlastne bola kupovať? Mala si prázdne ruky, keď si prišla domov." Zakričal som na ňu, pretože sedela za stolom v jedálni a ja som akurát dorábal rizoto skoro na druhej strane bytu.

"Nezohnala som to, čo som chcela." Odkričala naspäť.

"A čo to bolo?" Povedal som už normálnym hlasom, nesúc dva taniere - môj kopcovito naložený - s rizotom na stôl. Chystala sa mi odpovedať, ale vyrušilo ju zvonenie zvončeka pri dverách. Pozrela sa na mňa pohľadom "ty niekoho čakáš?" a keď som záporne pokrútil hlavou, postavila sa a za doprovodu druhého zvonenia kráčala k dverám. Počul som zmes hlasov, ale nedokázal som ich prirovnať k ľuďom, ktorím patrili. Po pár minútach sa vrátila Luna naspäť, aj s malým Lokim, kráčajúcim pred ňou.

"Ahoj, čo ty tu?" Milo som sa opýtal a vlasy som mu prehrabol rukou - vedel som, že to neznáša.

"Otec s mamou niekam museli urýchlene odísť." Odstrčil moju ruku a posadil sa vedľa Luni. Ja som sa naopak postavil a z kuchyne som mu doniesol za tanier rizota. Položil som to pred neho a hlavou som mu pokynul, nech sa naje.

"Vďaka." Bez jediného pohľadu sa pustil do jedla, tak ako aj ja s jeho sestrou. Bolo mi jasné, že s ním nie je niečo v poriadku. Takúto náladu som u neho ešte nezažil, vždy bol energický a mal potrebu hovoriť tie svoje múdre poznatky.

"Stalo sa niečo Loki?" Zo zvedavosti som sa opýtal, naberajúc si ďalšie sústo na vydličku.

"Stále sa hádajú." Povedal akoby nič a odhodil vydličku.

"Kto? Jane s otcom?" Zapojila sa do rozhovoru aj Luna a zvedavo si premerala svojho mladšieho brata.

"Áno. Ocko jej dnes povedal, že nechce toho parchanta, čo nosí v brušku. Prečo to povedal? Čítal som, že keď niečo podobné chlap povie, znamená to, že už nechce mamičku. Ani ocko nechce mamičku?" Opýtal sa so slzami v očiach Luni a ona si nahlas povzdychla. Nechcel som im zasahovať do rozhovoru, ale potreboval som sa vyjadriť.

"Vieš Loki, tvoj ocko asi nemal dobrú náladu, preto to povedal. Určite chce mamičku a aj bábätko, dobre? Takže si zober vydličku, ktorú si odhodil a dojedz večeru." Milo som sa usmial, podávajúc mu vydličku z druhej strany stola. S úsmevom ju prijal a znovu sa pustil do jedla. Luna sa na mňa vďačne pozrela, dojedajúc a vstávajúc od stola.

***

"Niall, Luna?" Zobudil ma nežný hlas z pred dverí. Loki stál v lúči svetla, ktoré prenikalo cez nezatiahnuté závesy v našej izbe. Luna tvrdo spala, čo som usúdil z toho, že sa ani nepohla, preto som ju jemne odtlačil a posadil som sa, nohy nespúšťajúc na zem.

"Áno Loki?" Pretrel som si oči a pozeral som sa na malého osem-ročného chlapca s plyšovou opicou v ruke, ktorú nosil všade, pretože ju miloval.

"Nemôžem spať." Povedal s únavou a smútkom v hlase a mne ho prišlo ľúto. Počuť hádku svojich rodičov, pre neho nemohlo byť najjednoduchšie, ešte keď bola taká vážna.

"Poď medzi nás." Natiahol som k nemu ruky a pomohol som mu ľahnúť si medzi mňa a spiacu Lunu. Zakryl som nás perinou a chystal som sa spať, ale to by mi to niekto musel dopriať.

"Niall?"

"Áno Loki?" Snažil som sa hovoriť čo najtichšie, aby som nezobudil spiaceho anjela - teraz už nie vedľa mňa.

"Prečo povedala mamička ockovi, že bábätko nie je jeho? Čo to znamená?" Opýtal sa a mne to vyrazilo dych.

"To že povedala?" Radšej som sa opýtal a obrátil som hlavu jeho smerom.

"Áno. Preto jej ocko povedal, že ho nechce. Nechápem tomu." Povzdychol si a opicu si natlačil viac k svojej detskej tváričke.

"Ráno to doriešime dobre? A teraz choď spať." Hlavou zakýval na súhlas, zatvárajúc oči a odchádzajúc niekam do oblakov. A ja - s plnou hlavou myšlienok, som nedokázal zatvoriť oči bez toho, aby som sa sám seba neopýtal - to je také ťažké vychovávať deti? To som vtedy ešte nevedel, že o chvíľu budem vychovávať deti aj ja - a rovno dve.

Dieťa je naplnením života, jediná skutočná hodnota, čo po ňom zostane. - Gabika Škrabáková