"Stalo sa niečo, honey?" Opýtal sa, hladkajúc ma po stehne.

"Myslíš si, že som šialená?" Pozrela som sa mu do očí, nechápavo sa na mňa pozrel.

"Prečo sa ma niečo také pýtaš? Jasné, že si nemyslím, že si šialená. Tak, čo sa stalo?"

"Išla som zo supermarketu a nechtiac som narazila do ženy, ktorá vyzerala presne ako moja mama. Vôbec sa nezmenila, až na šedivejšie vlasy a opuchnuté oči. Nemohla to byť ona však? Je predsa mŕtva." Povedala som so strachom v očiach a oprela som sa o jeho rameno. Pohľadil ma po ruke a pobozkal ma na spánok.

"To je blbosť Lun. Len sa proste podobala. Je veľa ľudí, ktorí vyzerajú rovnako. Veď aj Harry má dvojníka, nie?" Zasmiala som sa pri spomienke, teda skôr príhode, ktorú mi rozprával Niall nedávno. Vraj sa prechádzali po Osle, keď mali deň voľna a zastavil ich chlapec, ktorý vyzeral rovnako ako Harry. Vážne, vraj bol na nerozoznanie.

"Asi máš pravdu." Prikývla som a hrala som sa s lemom Niallovho trička.

"Preto chceš ísť za otcom? Opýtať sa ho či-"

"Moja matka žije." Dokončila som za neho a postavila som sa na nohy. Otočila som sa k nemu tvárou a jemne som ho pobozkala na pery.

"Nepočká to?" Zamrnčal a znovu si ma vtiahol do bozku.

"Nie, nepočká." Zasmiala som sa a rukou som mu nechtiac prešla cez boxerky. Hups.

"Nedráždi." Zavrčal a uhryzol ma na krku. Klamala by som, ak by som povedala, že to so mnou nič nerobí. Znovu som mu rukou prešla cez hrču v nohaviciach a pobozkala som ho na pery. Rukou som ho hladila stále na istom mieste, ale nechystala som sa to dokončiť. Chcela som ho potrápiť. To má za ten dneskajší nákup. Ruku som mu položila na líce a dala som do bozku čo najviac. Potom som sa odtiahla a nežne som sa usmiala.

"Musíme ísť." Šepla som a darovala som mu ešte jednu rýchlu pusinku. Zamračil sa a tváril sa nechápavo.

"Ty si to na mňa len hrala! Nezaslúžil som si to. To tam mám ísť takto?!" Postavil sa a rukami ukázal na svoje napnuté nohavice.

"To máš za ten nákup. Nabudúce si rozmysli, či ma necháš ísť nakupovať samú."

"To nie je vtipné. No tak Lun. Aspoň rýchly blowjob." Nahodil psie očká a zastavil ma v chôdzi. Pokývala som hlavou na znak nie a on rýchlo dodal: "Handjob? Prosím, nemôžeš ma nechať v štichu." Zatváril sa zranene, ale ja som vedela, že to len hrá. Hovorila som, že by mal byť hercom.

"Nemôžem? Tak sa pozeraj." Zaškerila som sa a obula som si balerínky, tie, ktoré som mala aj ráno na ceste do obchodu.

"Fajn. Ale toto ti nedarujem, Lyrová." Ukázal na mňa prstom a prižmúril oči, obúvajúc si svoje nike rosheruns.

"Už sa ťa bojím, Horan." Spolu sme nastúpili do výťahu a zviezli sme sa bez slova do podzemnej garáže. Nastúpila som na miesto spolujazdca, ako vždy, a jemne som zabuchla dvere.

***

S Niallom stojíme pred otcovím domom. Klamala by som, ak by som povedala, že nemám strach. Bojím sa. Čo keď mi klamal a žena, ktorú som dnes stretla bola naozaj moja mama?

"Luna. Všetko je v poriadku, hm? Neboj sa, som tu s tebou." Chytil moje ruky do tých svojích a pozrel sa mi hlboko do očí. Akoby mi čítal myšlienky. Jeho pohľad ma ukľudnil, aspoň na chvíľu. Povzbudivo sa na mňa usmial a zazvonil pri dverách. O chvíľu sme počuli kroky a mne sa začali potiť dlane. Naozaj sa potíš pri stretávke s vlastným otcom? Naozaj mi pomáhaš! Tak prepáč, ale chováš sa akoby-.

"Och. Poďte ďalej." Usmiala sa na nás Jane, prerušujúc tak tok mojich myšlienok. Bruško jej už vytŕčalo z pod trička. Podľa mojich výpočtov by mala byť v piatom mesiaci. S Niallom sme sa naraz vyzuli v predsieni a kráčali sme ruka v ruke do obývačky. Otec pozeral televízor, ale keď si nás všimol, hneď ho vypol a pokynul nám, aby sme sa posadili.

"Čo vy tu?" Spýtal sa a objal ma. Prišlo mi to ako pekné gesto, ale od neho trochu neobviklé. Dnes bol víkend, takže ani ja, ani on sme dnes nemuseli byť v práci.

"Oci? Potrebujem sa s tebou o niečom porozprávať." Niall ma pohľadil palcom po dlani a pobozkal ma do vlasov. Dodalo mi to odvahu.

"Hovoríš, ako keby to bolo niečo vážne." Zasmial sa a pozrel sa na mňa. Všimol si, že mi do smiechu nie je a stíchol.

"Aha, tak asi to bude vážne. Hovor." Oprel sa a ruky si prekrížil na kolenách.

"Ako umrela mama?" Rozhodla som sa spýtať takto. Možno zistím, či klamal.

"Prečo sa pýtaš?"

"Neodbočuj od témy. Ako zomrela?"

"Nie je to jedno?" Ha- mám ho! Klame!

"Myslím si, že už som dosť veľká, aby som si to zaslúžila vedieť, nie?" Opýtala som sa mierne vytočene. Niall mi trochu silnejšie stlačiť dlaň, na čo som sa hneď uvoľnila. Nič sa nedeje, buď v kľude.

"Luna." Zatiahol a pozrel sa na mňa. Čakala som, chcela som to počuť od neho.

"Prečo to chceš vedieť?" Pomrvil sa na mieste.

"Otec." Povedala som trochu viac nahlas, na čo sa mykol a znovu na mňa uprel svoj tmavý pohľad.

"Luna, nenúť ma-"

"Žije však? Ona žije! Prečo si mi celý ten čas klamal? Vedela som to!" Zúfalo som sa rozkričala a postavila som sa na nohy, pripravená utiecť. Niall ma chytil za dlaň, ale ja som sa mu vytrhla. "Pusť." Zasyčala som, na čo sa postavil aj on.

"Luna-"

"Žije?" Znovu som zakričala a so slzami v očiach som sa na neho pozrela. Opovrhovala som ním. Celé tie roky. Celé tie roky žila a ja som musela trpieť. Trpieť s mojím otcom, ktorý o mňa nemal záujem.

"Žije."

Časť venujem ( ako inak :'D) vikuush za tvoje úžasné komentáre, ktoré ma ( verte či neverte) vždy poháňajú dopredu. :) Nejako prestávate hviezdičkovať a komentovať? Deje sa niečo? Ak áno, povedzte, chcem počuť aj kritiku, aby som vedela, čo treba zlepšiť :) Ďakujem za všetko. Hope you like it <3