,,Dobré ráno." Zašepkal mi nežný hlas pri hlave a ja som so zamrnčaním otvorila pravé oko. Niall sa na mňa z hora pozeral a mal široký úsmev na tvári.

,,,Dobré. Chcem ešte spať." Povedala som akoby nič a pretočila som sa na druhý bok. Niall sa uchechtol a následne ma zdvihol do svojho náručia.

,,Oh áno, to je príjemné." Zaskučala som a viac som sa pritlačila k jeho hrudi.

,,Lun." Zažiadal a kráčal so mnou do obývačky, kde ma položil na sedačku.

,,Idem nám urobiť raňajky." Zašepkal mi do ucha a pohladil ma po vlasoch. Bola som mu vďačná, že ma nezobudil drasticky a dokonca ma nechal ešte chvíľu odpočívať. Slastne som mlaskla perami a hlavu som zaborila do sedačky.

,,Raňajky sú na stole!" Zobudil ma hlasný krik z kuchyne. Skoro som spadla z pohovky. Rýchlo som sa vyšvihla na nohy a ešte so zavretými očami som kráčala za vôňou omelety. Sadla som si za stôl a neprítomne som začala jesť. Niall sa na mne smial, čím ma donútil otvoriť oči.

,,Niečo vtipné?!" Opýtala som sa a vložila som si ďalšie sústo do úst.

,,Nič." Znovu sa zasmial a pokrútil hlavou do strán. Pretočila som nad ním očami a otočila som sa za zvukom odsúvajúcej stoličky vedľa mňa. Loki si bez slova sadol k stolu a nabral si omeletu, ktorá stála pred ním.

,,Dobrú chuť." Poprial nám a spodobným výrazom v tvári, ako som mala ja, začal jesť.

,,Vidno, že ste rodina." Prehlásil Niall a s úžasom si nás prezeral. Loki sa na mňa s nezáujmom pozrel a znovu začal jesť. V tomto sme boli rovnakí. Ráno sme boli mrzutí a nemali sme chuť na nič. Keď sme dojedli, Niall tak ako všetko pripravil, tak aj všetko upratal. Ja som sa zatiaľ v izbe prezliekla do čiernych skinnov a obyčajného bieleho trička. Na krk som si zavesila pár príveskov a v kúpeľni som si špirálou prečesala riasy. Rukou som si prešla cez vlasy, čím som im dodala značný objem a vyšla som z kúpeľne. Z poličky som si zobrala slnečné okuliare a vošla som do obývačky, kde práve Niall zapínal televízor. Všimol si ma a usmial sa na mňa.

,,Ideš niekam?" Opýtal sa ma a premeral si ma od hlavy po päty.

,,Včera som sa dohodla s babami, že sa za nimi zastavím a spravíme si babský deň, veď vieš, šminky a tak." Usmiala som sa no Niall nepôsobil veľmi nadšene. Zamračil sa, vypol televízor a postavil sa tesne oproti mne.

,,Chceš povedať, že ideš k chalanom?"

,,Áno. Je s tým nejaký problém?" Nechápavo som sa opýtala a zohla som sa, že si obujem topánky. Niall ma ale chytil za zápästie a donútil ma pozrieť sa mu do očí.

,,Nikam nejdeš." Prehlásil a tvrdo si stál za svojím. Čo sa s ním deje?

,,Prečo by som nešla? Niall, pusť ma." Trhla som rukou, a on akoby si to uvedomil, svoje zovretie uvoľnil.

,,Nemôžeš tam ísť."

,,Tak mi vysvetli prečo." Nahnevane som povedala a zamračila som sa, tak ako Niall.

,,Proste nemôžeš." Do chodby prišiel Loki a postavil sa vedľa Nialla.

,,Deje sa niečo? Kam ideš Luna?" Pozrel sa najprv na Nialla a potom na mňa.

,,Idem von. Nič sa nedeje Loki." Falošne som sa usmiala. Niall sa stále mračil a ako inak, jeho oči už neboli modré. To znamenalo len jedno. Je nahnevaný, a ja neviem prečo.

,,Ni. Pozri, j-"

,,Nie Luna. Nezačínaj. Proste tam nepôjdeš." Povedal už kľudne a ja som si ruky prekrížila na hrudi.

,,Neviem o čo ti ide, ale ak ma chceš nahnevať, vychádza ti to." Zavrčala som a Loki sa na nás nechápavo pozeral.

,,Loki, choď do izby." Rozkázal mu Niall a Loki ako napovel, odišiel.

,,Nechcem sa mi to teraz rozoberať Luna."

"A kedy potom? Rieš to tu a teraz. Čo ti vadí?" Povedala som už so zvýšeným hlasom. Rozčuloval ma. Neskutočne ma rozčuloval.

,,Ty mi vadíš!" Vykríkol až som sa zľakla.

,,Aha. To je tvoja obhajoba?! Ak ti vadím, čo tu ešte robíš?" Vykríkla som aj ja a prstom som ukázala na dvere.

,,Nemyslel som to tak. Nechcem, aby si chodila k chalanom, dobre?" Zatváril sa nežne. ,,Sľúb mi, že tam nepôjdeš." Zaprosil a pozrel sa na mňa už so svojimi oceánovo modrými očami.

,,Nič ti sľubovať nebudem. Som slobodný človek, k-"

,,Ktorý čo Lun? Hm? Chodíš tam kvôli nemu však?! Páči sa ti? Povedz mi to, a zbytočne ma neťahaj za nos." Vykríkol a potiahol sa za vlasy. O čom to hovorí? Teraz som bola už naozaj mimo jeho frekvenciu.

,,Neviem o čom hovoríš! Láskavo sa ukľudni!" Kričali sme po sebe, čo museli počuť aj na poslednom poschodí tohto obytného domu.

,,Chceš ísť za Harrym?" Opýtal sa akoby nič už normálnym tónom a uprel na mňa svoje modré oči, ktoré som tak milovala.

,,Čo? Niall, neviem o čom trepeš, ale nie nechcem ísť za Harrym. Prečo by som mala, a vôbec, mám teba, načo by mi bol Harry?" Opýtala som sa najmilšie ako som vedela a pristúpila som k nemu. Jeho ruky som chytila do dlaní a jemne som sa na neho usmiala.

,,Ja-.. Naozaj neviem, ale on to hovoril tak, že-.."

,,Čo ti Harry povedal Ni?" Prstami som mu zdvihla bradu a pozrela som sa mu do uslzených očí. ,,Neplač." Šepla som a utrela som mu slzu stekajúcu po líci.

,,Povedal-... Povedal, že-."

,,Niall. Ukľudni sa a potom pokračuj." Objala som ho a držala som ho v objatí pokiaľ sa nerozhovoril.

,,Harry neľúbi Nadine. Neľúbi ju." Pošepkal a pokrútil hlavou.

,,A to je zle? Ani ja ju nemám rada, nečudujem sa mu." Zasmiala som sa a pohladila som ho po chrbte. Cítila som, že to práve teraz potrebuje.

,,Nechápeš to." Jemne ma od seba odtlačil a kráčal do obývačky. Vyzula som si topánky, ktoré som si počas našej hádky stihla obuť a išla som za ním. Sadla som si na jeho koleno a chrbtom som sa mu oprela o hruď. Svoju ruku obtočil okolo mňa a druhou ma nežne hladil vo vlasoch.

,,Páčiš sa mu." Povedal a pozeral sa nezaujato do steny. "Povedal mi to ešte v Alpách, keď už som mal city k tebe ako tak ujasnené sám so sebou. Povedal mi to narovinu, a povedal mi, že sa ťa len tak nevzdá. Vtedy som to nebral na ťažkú váhu, ale keď som ti všetko povedal, že ťa milujem a dali sme sa dokopy, začal som to vnímať inak, viac reálne. Nemôžem vystáť jeho pohľady na teba, a tobôž reči, ktoré ma vždy, keď sme spolu. Mám chuť mu rozbiť hubu, ale ja a násilie, to nejde dokopy. Lun, bojím sa, že o teba prídem. Že mi ťa zoberie." Povedal potichu a hlavu si zaboril do môjho pleca.

,,Nikam nejdem Niall. Zostanem tu s tebou. Navždy." Povedala som a hlavu som mu zdvihla na výšku tej mojej. Pozrela som sa mu do očí, ktoré mal trochu napuchnuté od sĺz a pobozkala som ho nežne na pery.

,,Sľúbuješ?" Opýtal sa a smutne sa na mňa usmial.

,,Sľubujem."

***

"Lun! Musím ísť k chalanom." Zakričal na mňa Niall cez celú chodbu, a ja už oblečená som k nemu dobehla.

"Môžem ísť s tebou?" Opýtala som sa a ruky som mu položila na hruď. Je to už týždeň, čo sme sa pohádali a znovu udobrili. Téma chalani odvtedy nepadla. Nechcela som ho nahnevať, nechcela som sa s ním hádať. Nemalo to cenu. Niall bol v Paríži tri dni, a keď sa vrátil domov, doniesol mi originálnu postavičku eiffelovky.

"Vieš, čo som ti hovoril." Stál si za svojím a moje ruky si premiestnil okolo krku. Pozrela som sa mu do očí a snažila som sa ho pohľadom presvedčiť, aby som mohla ísť s ním.

"Nepozeraj na mňa tak."

"Niaaall. Prosím, chcem ísť len za babami." Zdvihol obočie a následne si povzdychol.

"Fajn." Rezignoval a ja som ho rýchlo pobozkala na pery.

"Ďakujem."

"Ale švihni si." Rozkázal a zobral si kľúče od auta, ktoré boli zavesené pri dverách. Nasťahoval sa sem pred pár dňami. Najprv vyjednával, vraj má peniaze na niečo vlastné, ale ja som ho presvedčila, nech zostane u mňa. Nevedela som si predstaviť ráno, kedy by som sa pri ňom nezobudila.

~~~

"Čo sme si povedali?" Opýtal sa ma Niall pred dverami domu, ktorý patril chalanom.

"Nerozprávam sa s nikým, kto nie je ženského pohlavia, poslúcham ťa, neodvrávam. A-.... Jasné! Nerozprávam sa s Harrym." Pretočila som očami, pretože som sa cítila ako pes, ktorý musí počúvať na slovo.

"A?" Opýtal sa a zvráštil obočie.

"A neobjímam nikoho z chalanov." Znovu pretočenie očí. Niall sa na mňa doširoka usmial a pobúchal ma po pravom pleci.

"Šikovné dievča." Prehlásil a ja som sa naňho zamračila.

"Nechovaj sa ku mne ako k psovi, prosím." Po tretíkrát som pretočila očami a prvá som vstúpila dnu. Vyzula som sa a chcela som ísť hore, ale Niall am zastavil.

"Pusu nedostanem?" Odul spodnú peru. Neveriacky som sa na neho pozrela. To myslí vážne?

"Ni, keď sa ku mne prestaneš správať ako k psovi, pusa možno bude." Zdvihla som obočie.

"Fajn. Ale vieš, že toto všetko je potrebné leb-"

"Áno. Lebo Harry je nebezpečný, chápem. Môžem už ísť?" Nedočkavo som sa opýtala a on sa ku mne nahol. Bez námietok ma pobozkal a znovu sa narovnal.

"Teraz už áno." Usmial sa.

"Ďakujem." Usmiala som sa tiež a kráčala som ku schodom.

"Hej Lun! Ahoj!" Zakričal Harry z pohovky a zbesilo kýval. Venovala som mu jeden pohľad, na čo sa on hneď zamračil a kráčala som po schodoch do izby, z kade sa ako inak, ozývali ženské hlasy.

Rozprávali sme sa o všetkých možných veciach, keď som si všimla, že už je veľa hodín. Bola skoro pol noc, netuším, čo chalani dole tak dlho robia.

"Pôjdem ich skontrolovať." Povedala som skôr pre seba, pretože Sophia a Perrie boli zažraté v nejakom ženskom magazíne. Vyšla som na chodbu a chcela som ísť dolu po schodoch, ale zastavila ma čiasi ruka.

"Môžeme sa porozprávať?" Opýtal sa ma a usmial sa tak, že mu na tvári vyskočila jamka. Kŕčovito som sa usmiala a kráčala som za ním. Nerozprávaj sa s Harrym, neobjímaj ho. Nenechaj sa zlákať. Lun, prosím. Pred očami som mala Niallov zúfalý pohľad, a začala som ľutovať, že som súhlasila a išla som za Harrym. Si blbá Lyrová!

"Sadni si." Prikázal mi a rukou ukázal na posteľ hneď vedľa seba. Potichu som si sadla, čo najďalej od neho, a pozrela som sa mu do očí. Zistila som, že ich má krásne zelené, ale nič sa nevyrovná Niallovým oceánovo modrým očiam.

"Ehm- kde začať." Zakašlal a moje dlane chytil do svojich. Čo robí?! Toto sa naozaj nevyvíja dobrým smerom.

"Vieš Lun. Je to zložité."

"Nič nehovor Harry. Prosím." Zaprosila som a snažila som sa dostať z jeho zovretia. Viac mi stlačil dlane a neoblomne sa mi pozrel do očí.

"Musím ti to povedať. Už to viac nevydržím. Páčiš sa mi Lun. Čoby, ľúbim ťa." Prehlásil a pozeral sa na mňa pohľadom "povedz už niečo." Vedela som to, vedela som, čo sa mi chystá povedať, ale aj tak som sa cítila zle. Zle preto, že ho moje nasledujúce slová zrania, ale ja viem, že musím byť hnusná, aby si našiel iný cieľ. Teraz hovorím ako najväčšia mrcha, ale je to pre jeho dobro.

"To je tvoj problém, nie môj." Povedala som chladne a jeho úsmev pohasol. Skúmal moju tvár niekoľko dlhých sekúnd.

"Nepovedz, že-"

"Harry. Mám Nialla. Nemyslíš si, že to je dostatočný dôvod?"

"Ale nemusíš byť s ním. Môžeš byť so mnou a my môžeme byť šťastný. Spolu." Povedal a začal mi hladiť palec na ruke.

"Pusti ma Harry. Toto nikam nevedie."

"Ver mi, že vedie. A dovoľ mi dokázať ti, že aj ty ku mne niečo cítiš." Vedela som, čo sa chystá urobiť a v tej chvíli som to chcela. Si blázon!
Nežne položil svoje pery na tie moje a zrejme čakal, či sa od neho odtiahnem. Po zistení, že som sa nepohla, mi dýchol na pery a rozhýbal tie svoje. Mala som zahmlenú myseľ, neuvedomovala som si, čo robím. Nerozprávaj sa s Harrym, neobjímaj ho. Nenechaj sa zlákať. Lun, prosím. Chcela som sa od neho odtrhnúť, ale za mňa to urobil niekto úplne iný. Hlas chlapca, ktorý so mnou neprehovorí asi už nikdy.

"Lun?"

Najdlhšia časť MO zatiaľ. 1989 words :') ( pretože som nepridala včera, tak som napísala dlhšiu, ako ospravedlnenie.) Hope you like it <3