,,Ni. Neplač." Povedala som zúfalo. Visí na mne už dlhý čas, stále plače a vzlyká. Bolí to.

,,Poď dovnútra hm?" Hlavou kývol na znak áno a nechal sa ťahať za ruku dnu.

,,Klamala ma. Klamala." Znovu vzlykol a ľahol si na gauč v mojej obývačke. Prisadla som si k nemu a rukou som mu hladila chrbát.

,,Kto ti klamal?" Opýtala som sa nechápavo a vlasy som mu odhrnula z tváre. Pozeral sa na mňa jedným okom, z ktorého mu stále tiekli slzy. Nech neplače, mám chuť plakať aj ja.

,,Anastasia. On-na."

,,Niall ukľudni sa a potom rozprávaj."

,,Ona ma oklamala."

,,V čom Niall? Rozčuluješ ma." Povedala som nervózne a pozrela som sa na neho, nie veľmi prívetivo. Mala by si ho ľutovať, nie byť odporná! Ja viem, ja viem.

,,Je tehotná."

,,Viem, a?"

,,Ty to vieš?"

,,Nehovorila ti, že sa so mnou rozprávala?"

,,Čo? Nie, kedy? Preboha, čo ti povedala?!"

,,Nič zlé. Len, že s tebou čaká dieťa, potom ma vyhnala."

,,Vyhnala?"

,,Klopala som vám na dvere počas jednej hádky, ktorých tento týždeň bolo viac než dosť." Poznačila som a mykla som plecami. ,,Čosi mi povadala a potom ma vyhnala."

,,Neznášam ju." Zavrčal a hlavu hodil do vankúša.

,,To nehovor. Čaká tvoje dieťa Niall." Pokrútila som hlavou. Bolelo hovoriť to nahlas. Vnútri to ale bolelo viac.

,,Nie je moje." Pozrel sa mi do očí a následne sa posadil.

,,Č-čo? Počkať, ako že nie je tvoje?" Zatvárila som sa nechápavo a postavila som sa na nohy. Začala som sa prechádzať sem a tam po celej obývačke ako splašený kôň, počas toho ako sa mi Niall snažil všetko vysvetliť.

,,Snažila sa ma získať späť. Vymyslela si "malé" klamstvo, ale ja som už dlhšie vedel, že spáva s naším manažérom. To Baster ju nabúchal nie ja." Povedal kľudne a ja som zastala v chôdzi. Nechápem, čo sa tu práve deje. A prečo je vlastne tu?

,,Čo chceš Niall?" Opýtala som sa zúfalo a on sa ku mne približoval. Bol neistý.

,,Chcem teba Lun. Je mi všetko jedno, len chcem teba." Postavil sa predo mňa a prstami mi jemne nadvihol tvár. Správal sa, akoby... Akoby som bola z porcelánu.

,,Ty si ma odohnal! Ty si povedal veci, čo ma boleli! Prečo Niall? Odišiel si, odišiel si keď som ťa najviac potrebovala! Keď už konečne všetko bolo na správnej ceste povedal si tie slová a všetko si pokazil. Tak, znovu sa pýtam, čo chceš?!" Zvrieskla som a šialene som rozhadzovala rukami. Otvoril ústa, že niečo povie, ale ja som ho predbehla.

,,Nie, nič nehovor. Nechcem to počuť."

,,Lun, ja..."

,,Nie! Prečo? Nechal si ma neistú. Myslela som si, že... Myslela... Čo som si vlastne myslela?! Že si sa do mňa zamiloval?! Ha! Asi ťažko. Len ja sa môžem zamilovať do niekoho kto o mňa nestojí!" Vykríkla som a následne som si zakryla ústa.

,,Povedala som to nahlas?" Prosím, však nie...

,,Áno povedala." Prikývol a podišiel ešte bližšie. Chystal sa ma pobozkať. Tak ja na neho nakričím a on ma chce pobozkať?!

,,Nerob." Zavrčala som a ruky som mu položila na hruď. Nechala som ich tam položené, nemala som silu. Môj vzdor sa pomaly začal vytrácať a ja som dostala chuť urobiť niečo, na čo myslel aj on.

,,Luna. Počúvaj ma, dobre? Aspoň chvíľu." Prikývla som a čakala som, čo sa mi chystá povedať.

,,To dieťa nie je moje. Nečaká ho so mnou. Takže žiaden- Niall-Otec -sa nekoná." Na chvíľu sa mi zadíval do očí, na líce mi priložil prsty a pokračoval.

,,Nechcel som ťa odohnať. Ver, že nie. Ale musel som. Manažment ma donútil. Neviem kto vymyslel to sprosté nariadenie, ale dostal ho aj Harry. Neľúbi Nadine, po pravde mu lezie na nervy. Nikdy som Anastasiu nemal rád. Snažil som sa, tak veľmi som sa snažil do nej zamilovať. Keď už som si myslel, že to predsa len zvládnem a budem s ňou šťastný, prišla si ty..." Pohladil ma a jemne sa usmial.

,,...Večne odporné dievča, ktoré mi pomotalo hlavu. Najprv som si myslel, že som sa zbláznil. Áno, zbláznil som sa, ale do teba." Vydýchol nahromadený kyslík z pľúc a jemne sa na mňa usmial. Radosť. V žilách mi kolovala radosť. Tie slová, to ako to krásne povedal, dostali ma. Dostali ma do pasce, z ktorej sa budem dlho vymotávať.

,,Ni, ja.."

,,Nič nehovor, len ma pobozkaj." Zažiadal a naklonil sa ku mne. Nečakala som, rovno som sa vrhla na jeho pery. Bozkával ma jemne, tak ako to robil vždy. Chcela som viac, viac ako len nežné motýlie bozky. Jazykom som mu prešla po spodnej pere, čím som si pýtala povolenie o vstup. Pootvoril pery a naše jazyky sa splietali medzi sebou. Zapadli do seba, ako posledné kúsky puzzle, ktoré človek nedokáže nájsť. Točila sa mi hlava, zimomriavky sa mi tiahli po celom chrbte. Jednu vec som dokázala zistiť. Potrebujem Nialla, tak ako človek potrebuje vodu. A ešte viac potrebujem jeho bozky. Odtiahli sme sa pre nedostatok kyslíka a chvíľu sme si pozerali do očí. Táto chvíľa bola dokonalá.

,,Môžeme začať odznovu?" Opýtal sa a ja som sa jemne usmiala. Začať odznovu. Toto je nový začiatok.

,,Som Luna, teší ma." Vystrčila som pred seba ruku do vzduchu so širokým úsmevom na tvári. S radosťou ju prijal a prívetivo sa na mňa usmial.

,,Niall, aj mňa teší."

,,Vieš čo? Seriem na to. Poď sem." Stiahla som ho drsne za golier na tričku a pritisla som sa mu na večne jemné pery. Dokázala by som ich bozkávať stále.

,,Na toto by som si dokázal zvyknúť." Zašepkal pomedzi bozky a daroval mi ešte jeden, jemný. Následne sa odtiahol a pobozkal ma na čelo.

,,Si len moja." Vydýchol a pritiahol si ma k sebe. Objímal ma, nehodlal ma pustiť, tak isto ako aj ja jeho. Ruky som mu obtočila okolo bokov a užívala som si túto chvíľu. Bohvie kedy sa zase všetko pokazí.

,,Lun?"

,,Hm?"

"Mám niečo pre teba." Začal sa hrabať vo vačku na nohaviciach a vytiahol z nej malú krabičku. Zľakla som sa, žiadať o ruku by ma hádam nežiadal. Preboha!

,,Neboj sa, nežiadam ťa o ruku." Zasmial sa, akoby mi čítal myšlienky. Stačil jeden pohľad do mojej tváre a hneď človek pochopil, že som sa zľakla.

,,Mala si narodeniny, nič som ti nedal a vlastne ani som ti nezagratuloval. Príjmi moje ospravedlnenie." Otvoril krabičku a ja som zalapala po dychu. Ako.. Ako vedel? Natiahla som ruku ku striebornej korálke vybíjanej malými kamienkami a jemne som po nej prešla.

,,To si nemusel. Muselo to stáť majland." Vydýchla som a prezerala som si ten skvost. Strieborný prívesok značky pandora, v tvare srdca, vybíjaný niekoľkými druhmi kryštálikov.

,,Pre teba majland, pre mňa nič cenné."

,,Snob." Šťuchla som ho a on z krabičky vybral malé srdiečko. Odopla som si náramok a nechala som ho, nech korálku navlečie sám.

,,Ako si vedel..."

,,Že nosíš pandoru? Som všímavý honey." Usmial sa a náramok mi zapol na ruku. Pokrútil ním a žiarivo sa usmial. Oslovenie, ktorým ma oslovoval sa mi zapáčilo. Vždy ma zahrialo pri srdci. Honey.

,,Je krásne." Vydýchla som a znovu som prstom prešla cez to drobné srdiečko.

,,Dlhšie som rozmýšľal čo ti vybrať. Bolo toho naozaj veľa, tá ženská mi poradila veľa vecí a ja som sa nevedel rozhodnúť...Fajn, kupoval to Liam." Pretočil očami a ja som sa zasmiala.

,,Nikdy sa nezmeníš." Pohladila som ho po zápästí kde mu následne vyskočili zimomriavky.

,,Ako to myslíš?"

,,Si idiot Niall."

,,Au. Práve si urazila moje ego." Zatváril sa urazene a ruku si položil na srdce.

,,Ľúbim ťa." Vypadlo zo mňa a následne som sa začala červenať. Prišla mi táto situácia strašne trápna. Pozrel sa na mňa svojimi krásnymi modrými očami a žiarivo sa usmial.

,,Aj ja ťa ľúbim Lun." Pohladil ma po líci a jemne ma pobozkal.

,,Pôjdeš so mnou k chalanom? Včera sme sa dohodli, že prídem. Musíme poriešiť veci ohľadom nového albumu, zatiaľ môžeš byť s babami."

,,Bude tam aj Nadine?" Opýtala som sa otrávene a sklopila som plecia. Pri predstave tej malej pehavej blondýny sa mi zdvíhal žalúdok.

,,No, zrejme áno. Ak sa jej Harry nezbavil." Zasmial sa a následne ma pohladil po líci.

,,Fajn, poďme." Napokon som povedala a potiahla som ho za ruku na chodbu.

,,Netrieskaj dverami!" Vykríkol keď som išla zatvárať dvere na jeho aute. Zasmiala som sa a zavrela som ich najjemnejšie ako som dokázala.

,,Dobré dievča." Pobozkal ma na líce a nasadil si svoje čierne rayban okuliare.

,,Prečo to robíš?"

,,Čo robím?"

,,Tie okuliare."

,,Rituál. Páčia sa mi."

,,Aj mne." Prikývla som a on s úsmevom na perách naštartoval.