LUNA

,,Vy dvaja spolu chodíte?" Táto otázka mi stále behala v myšlienkach ako na bežiacom páse. Samozrejme, že s Jackom spolu nechodíme, ale čo tak ho nahnevať? A nahnevalo by ho vôbec, že mám priateľa? Skôr ako som niečo stihla povedať ma predbehol Jack.

,,Áno." Neveriacky som sa na neho pozrela a on na mňa provokačne žmurkol. Zamračila som sa a znovu som svoj pohľad premiestnila na Nialla. Vyzeral... Sklamane?

,,Aha." Povedal stručne. Aha? Naozaj? Niall, sereš ma. Uvedomovala som si, že mám vlastne prázdnu cestu, keďže tá nechutná brunetka ho vyhodila z nevysvetleného dôvodu. Mala som nutkanie vypočať Nialla vo všetkom, to ako prežíval ten dlhý mesiac po pobyte v Alpách, ako sa mu darilo a naopak nedarilo, ako sa majú chalani... Ale vedela som, že je to príliš veľa otázok, ktoré aj tak nemôžem pokladať pred Jackom. Môžeš, ale nechceš. Asi máš pravdu. Áno! Prvýkrát si uznala, že mám pravdu! Buď ticho, lebo si to rozmyslím! Schladila som svoj vnútorný hlas a pokrútila som nad sebou hlavou. Už som si zvykla, že trpím takzvanou samomluvou, ešte k tomu v mojej hlave, ale stále mi to príde tak trochu šialené.

,,Luna počúvaš ma?" Potriasol mnou Jack a ja som sa doširoka usmiala. Prečo sa usmievam? Jednoduchá odpoveď- neviem.

,,Si v poriadku?" Opýtal sa ustarane Niall a ja som ho spražila jedným z mojich najlepších úsmevov. Viditeľne znervóznel a usmial sa tiež. Jack na nás čudne pozeral, až si napokon odkašlal.

,,Mal by som ísť. Volala mi Annabelle, že mám prísť domov. Vraj Hope povedala prvé slovo." Roztápal sa nad svojou malou dcérkou. Áno, Jack je otcom už vyše roka a náramne si to užíva. Je síce mladý na otca, keďže má len 21 rokov, ale keď zistil, že je jeho dlhoročná priateľka Bella tehotná, tešil sa dokonca viac ako keď si kúpil svoje milované auto. Tým, že to povedal zaujal Nialla, ktorý bol stále v tom, že my dvaja spolu chodíme. Nuž ako sa hovorí- lož má krátke nohy, a v tomto prípade to nebolo inak.

,,Annabelle? Hope?" Opýtal sa s otáznikom v očiach a svoje krásne modré oči, ktoré mi pripomínali najdokonalejší oceán na svete upieral na môjho údajného priateľa.

"Moja snúbenica a dcérka." Zrazu si to Jack uvedomil a chytil sa za ústa. Povedal jednoduché "hups" a rýchlo kráčal ku dverám. Niall sa na mňa nechápavo pozrel, ale ja som sa ho rozhodla ignorovať. Prešla som do maličkej chodbičky a počkala som kým sa Jack obuje. Obliekol si bundu a stiahol ma do objatia.

,,Pozdrav dievčatá."

,,Pozdravím." S úsmevom opustil môj byt a ja som sa vrátila naspäť do obývačky. Sadla som si do kresla oproti Niallovi a bez slov som pozerala do prázdna.

,,Stále to nechápem?" Opýtal sa, a ako keby si uvedomil, že to vyslovil ako otázku, hneď sa opravil.

,,Bez otáznika. Som zaskočený." Pokrútil hlavou a rukou si prehrabol vlasy. Len tento malý pohyb mi rozbúchal srdce. Ach Niall, čo to ty so mnou stváraš?

,,Ehm. Nechodím s Jackom. Nechápem, prečo ti to povedal." Červeň mi stúpala do líc, čo v tejto chvíli nebolo najvhodnejšie.

,,Nemám ho rád." Zamračil sa a pozrel sa mojim smerom.

,,A to už prečo?" Tentokrát som sa mračila už aj ja.

,,Pretože je nechutný." Vyslovil a hlavu otočil smerom preč odo mňa.

,,Jack nie je nechutný. Skôr ty by si mal o sebe popremýšľať."

,,Hou hou, mladá dáma. Nezačínaj si, dobre? Nechcem sa znovu hádať."

,,Kto sa s tebou háda?" Vykríkla som, až som sa sama seba zľakla.

,,Neviem čo máš za problém, ale radím ti, daj sa liečiť." Týmto ma umlčal a ja som neveriacky naňho pozerala.

,,Fajn." Smutne som povedala a kráčala som do izby. Slzy som mala na kraji. Prečo plačem? Som tak strašne citlivá, čo sa týka Nialla.

,,Lu, nemyslel som to tak." Otočil si ma k sebe a prekvapene sa na mňa pozeral. Nečakal, že by ma rozplakal? Mýlil sa.

,,Nevolaj ma tak." Šepla som a vrchom ruky som si zotrela slzy, ktoré mi stekali po tvári.

,,Luna. Môžeme sa aspoň raz normálne porozprávať?" Opýtal sa s nádejou v očiach a jemne zdvihol pravý kútik úst.

,,Uhm." Znela moja jediná odpoveď a spoločne sme si sadli na pohovku.

,,Povieš mi niečo o sebe?" Opýtal sa a pozeral sa na veľké okno, cez ktoré bolo vidno južnú časť Londýna.

,,Čo chceš vedieť?" Upierala som na neho svoje veľké modré oči a snažila som sa z jeho mimiky tváre odpozorovať ako sa práve cíti. Mračil sa, čo mu na tvári robilo jemné vrásky nad obočím. Jemne otočil hlavu a pozrel sa na mňa. Neusmieval sa, proste len pozeral tak isto ako aj ja. Moje oči behali po celej jeho tvári až sa zastavili na perách. Dostala som neskutočnú chuť okúsiť toto zakázané ovocie, ale vedela som, že nemôžem. Nechcela som, aby sa znovu zopakovalo to, čo predtým.

,,Ty ani netušíš, čo so mnou robíš." Vypustil z úst po pár minútach, keď sme sa na seba len pozerali a ja som onemela. Srdce sa mi rozbúchalo v divokom rytme a začala som panikáriť. Aj Niall vyzeral prekvapene, zrejme si myslel, že to nepovedal nahlas.

,,Prepáč, ja..."

,,Nič nehovor." Stopla som ho a jemne som sa usmiala.

,,Moja mama."

,,Čo s ňou?"

,,Chcel si vedieť niečo o mne, nie?"

,,Áno."

,,Umrela."

,,To mi je ľúto."

,,Nemusí. Moja mama, je, bol, aj bude najúžasnejší človek na svete."

,,To ma teší. Čo sa jej stalo?"

,,Umrela."

,,To som už počul. Prečo?" Oči vytočil v stĺp a ja som sa usmiala. Jediná spomienka na moju mamu mi na tvári vyčarila úsmev.

,,Neviem."

,,Ako to, že nevieš?"

,,Otec mi to nechce povedať."

,,Si predsa dospelá nie? Máš na to právo."

,,A v tom to je. Som síce dospelá Niall, a aj právo na to mám-" Akoby sa popálil, jemne odskočil a zatváril sa vydesene.

,,Koľko máš rokov?" Spýtal sa bez emócii, akoby som bola najväčší odpad na svete. Čo tá zmena nálady? Nemám predsa 14!

,,Za tri dni budem mať dvadsať." Zasmiala som sa na jeho zarazenosti a on si viditeľne vydýchol.

,,Uf, už som chcel utiecť preč."

,,Prečo?"

,,Čakal som, že povieš, že máš pätnásť alebo tak." Zasmial sa a ja som nad ním pretočila očami.

,,Keby aj, tak čo?"

,,Nič. Dorozprávaš mi to?" Opýtal sa so záujmom a zahniezdil sa, aby si našiel pohodlie.

,,Milovala som svoju mamu, tak ako každý tú svoju. Robila pre mňa všetko, bola som jej princezná. Milovala môjho ocka, bola som dôkaz ich lásky. Každý voľný deň sme chodievali niekam na výlety, alebo len tak na prechádzky. Boli sme plnohodnotná rodina. V deň, keď som mala ísť prvýkrát do školy, sa mi nechcelo nič robiť. Nebolo to tým, že by som bola unavená alebo podobne, ale mala som zlý pocit. Vďaka mame som sa vykopala z postele, a vďaka nej som sa na ten deň ako tak tešila. Rozľúčili sme sa, otec ma zaniesol do školy. Našla som si kopu kamarátov, presne ako hovorila mama. Mala po mňa prísť po škole, ale ešte deň predtým to zrušila, kvôli služobnej ceste. Pred odchodom mi povedala: "Večer ťa počkám doma." Verila som jej, veď prečo aj nie? Prišiel po mňa ocko, spolu sme si v aute spievali klasické radióvé hitovky a smiali sme sa spolu. Ani som nečakala pokiaľ zaparkoval a rovno som vybehla z idúceho auta. Vtrhla som do vnútra, prehľadala som celý dom, ale mama nikdy nebola..." Utrela som si slzy, ktoré mi stekali po tvári a Niall sa na mňa zaujato pozeral. Vedel, že som ešte neskončila a cítila som, že chce aby som to dorozprávala dokonca.
,, ...Čakala som ju dlho do noci, až kým mi otec nepovedal, že mám ísť spať. Vraj mamu zdržali v práci, a nemám si robiť starosti, zajtra je škola. So zvieravým pocitom som si išla ľahnúť a keď som započula otcov zúfalý plač, vedela som koľká bije. Mama zomrela, a ja doteraz neviem prečo." Dokončila som a Niall si ma pritiahol do objatia. Potrebovala som ho. Potrebovala som ho tak, ako človek vodu. Cítila som sa pri ňom v bezpečí, uvoľnene.

,,Bola si taká malá. Nezaslúžila si si to." Hojdal ma vo svojom náruči a ja som mu slzami zmáčala tričko. V ruke som mu žmolila tričko, ktoré si obliekol naspäť a snažila som sa aspoň trochu utíšiť.

,,Chýba mi."

,,Viem. Psst. Neplač." Jeho veľké, teplé, na dotyk jemné dlane ma hladili po chrbte, čo ma pomaly ukľudňovalo.

,,Niall?"

,,Áno?"

,,Páči sa mi, keď ma voláš Lu. Iba mama ma tak volala."

,,Nebudem ťa tak volať."

,,Prečo?"

,,Lebo je to niečo osobné."

,,Dobre. A Niall?"

,,Áno honey?" Pri jeho výbere oslovenia mi naskočili zimomriavky po celom tele. Snažila som sa odignorovať pocit, ktorý mi sťahoval žalúdok.

,,Mám ťa rada." Zatvorila som oči, a v jeho náručí som pomaly zaspávala.

,,Aj ja teba...Ani nevieš ako."

Časť venovaná nrochtiaf .