Bolo to tu, to odporné zvonenie, kvôli ktorému Jeongguk spochybňoval zdravý rozum svojho budúceho ja. Kto na celom svete by si myslel, že nastaviť si tento zvuk na zvonenie je dobrý nápad?

Taehyung sa ale ani nepohol. Musel byť na to zvyknutý. Na druhej strane Jeongguk bol násilím vytrhnutý zo spánku, čo nebol dobrý pocit. Zastonal a naklonil sa nad Taehyunga, aby dočiahol na telefón.

„Haló?" zamrmlal.

„Gukkie!" ozval sa Jiminov veselý hlas. „Chystáš sa vôbec prísť po Areum alebo sa má s nami aj navečerať?"

„Oh, kurva," povedal, „Areum."

„Jeongguk!" pokarhal ho Jimin. „Že ste s Taehyungom boli dosť zaneprázdnení?"

„Áno, áno, len," Jeongguk Taehyunga potriasol za plece a snažil sa ho prebudiť. Mladší zamrmlal niečo nezrozumiteľné. „Mám ísť po Areum?"

„Čo?" povedal Taehyung a potom sa mu rozšírili oči. „Doriti, zabudol som! Dnes ju musíme uložiť do postele skôr, pamätáš? Zajtra ráno má balet."

„Dobre, o chvíľu sa vrátim," povedal Jeongguka pomyslel na malú Areum v baletných šatičkách. „Áno, idem po ňu."

„Dobre. Vidíme sa, čau!"

„Mm, idem s tebou," povedal Taehyung a posadil sa. Stále vyzeral unavene, takže sa ho snažil prinútiť, aby si znovu ľahol.

„Je to v poriadku. Ešte si pospi," zdôraznil Jeongguk. Taehyung sa naňho chvíľu spýtavo pozeral, no potom iba pokrútil hlavou a úplne sa postavil.

Začal sa obliekať. Potom ho doviedol až do podzemného parkoviska. Ukázalo sa, že majú dve autá – obe športové vozidlá značky Mercedes; on mal čierne a Taehyung strieborné. Našťastie nenasadli do toho jeho, čo znamenalo, že nemusí riadiť (a možno ich aj zabiť).

Len čo vyšli z parkoviska na cestu, Taehyung vyzeral úplne prebrato. Momentálne bola premávka dosť zlá – koniec koncov to bol Seoul – a mladší ho chytil za ruku vždy, keď auto zastalo.

Ukázalo sa, že dostať sa k Jiminovi autom zabralo oveľa viac času, ako ísť tam peši. Spoločne, ruka v ruke, kráčali po príjazdovej ceste a sem tam sa im o seba obtreli plecia. Jeongguk musel potlačiť úsmev. Tak toto znamenalo byť skutočný pár. Robilo ho to šťastným.

Tentoraz im otvorila dvere Yujin; Jimin pripravoval nejaké jedlo. Pomohla Areum obliecť si kabát a čapicu. Bolo veľmi roztomilé, keď sa pri dverách Areum lúčila so Seongwonom.

„S Jiminom môžete prísť na večeru," povedal jej Taehyung.

„Iba ak ty budeš ten, čo navarí," usmiala sa a mladší jej úsmev opätoval. Jeongguk sa na ňu zamračil a vyplazil jej jazyk.

„Takže vieš byť aj milá, ak to, samozrejme, nie som ja," zamrmlal Jeongguk a Taehyung ho pobozkal na tvár, čím ho upokojil ešte predtým, než sa s Yujin pustili do seba. Potom sa vydali na cestu domov.

„Sneží!" skríkla Areum a takmer pustila Geopum na zem. Jeongguk vzhliadol a skutočne, snežilo, aj keď iba trochu.

„Snežilo, aj keď si ma požiadal o ruku, pamätáš?" Taehyung sa zamyslene usmial a štuchol do staršieho. „V tom parku bola naozaj zima, ale aj tak to bolo romantické."

„Všetko, čo robím je romantické," povedal Jeongguk. Mladší nesúhlasne pretočil očami, nad čím sa druhý len šťastne usmial.

Areum medzi nimi skackala a šťastne sa rozprávala s Geopum.

„Pozrite na to šteniatko! Je také roztomilé," nadšene povedala, len čo prešli okolo malého hnedého pudlíka na vodítku. Areum, vždy spoločenská, prišla k majiteľovi.

„Môžem si ho pohladkať, prosím?" spýtala sa zdvorilo a Jeongguk videl, ako sa majiteľ psa nad jej roztomilosťou doslova roztápa.

„Je rozkošná," povedal starší a Taehyung sa zasmial.

„Si na ňu príliš mäkký," povedal mu, no aj on sa na Areum usmial. „Dáš jej všetko, čo chce."

„Rád to robím pre ľudí, ktorých milujem," povedal Jeongguk zamyslene. Taehyung sa začervenal.

„Všimol som si," povedal potichu, nad čím staršiemu zovrelo hruď.

Šteniatko bolo také malé, že Areum sa musela trochu zohnúť, aby mohla pohladkať jeho kučeravú hnedú hlavičku. Psík sa k teplu jej ruky pritúlil a ona sa šťastne zasmiala.

„Ocko, kúpime si psíka?" zvolala Areum.

„Oh, bože," zamrmlal Taehyung.

„Tati, kúpime si psíka?" povedala Areum, zmeniac taktiku.

„Možno, princezná," povedal okamžite Jeongguk a Taehyung ho udrel do pleca.

„Ako som hovoril, príliš mäkký," poznamenal.

Potom pokračovali ďalej, pričom majiteľ so psom išiel pred nimi, až kým nedorazili do rušnejšej časti ulice, kde mali auto.

„Jeongguk, mohol by si Areum zapnúť pás?" povedal Taehyung a z kabáta si vytiahol kľúče.

Na strome sa pohla veverička a pes na ňu začal štekať. Vystrašené zviera utieklo cez chodník až na cestu.

Zrazu z ničoho nič sa šteňa rozbehlo za veveričkou a majiteľa zhodilo na zem.

Všetko sa to udialo tak rýchlo – v jednu chvíľu Jeongguk s hrôzou hľadel na muža a potom začul hlasný rachot a zvuk bŕzd.

Taehyung zalapal po dychu a starší si ho k sebe rýchlo pritiahol. Nechcel, aby sa pozrel na cestu, kde zastavilo auto a uvidel malé šteniatko, ako tam nehybne leží na zemi.

Areum sa rozplakala a Taehyung sa rýchlo ponáhľal k nej.

Jeongguk šokovane zažmurkal.

Vietor mu niečo zašepkal do ucha, jeho teplý dych naberal podobu bieleho obláčika a zvuk vozidiel utíchol.

„Jeongguk, mohol by si Areum zapnúť pás?"

Potom zazrel veveričku, ako uteká po strome. Šteňa sa rozštekalo; Jeongguk spozornel. Veverička utekala a majiteľ psa spadol na zadok.

Rýchlo sa rozbehol dopredu a len čo sa šteňa chystalo rozbehnúť na cestu, chytil ho do náručia. Pudel štekal, vrčal a sústredil sa stále na veveričku. Jeongguk ho však držal pevne, až kým poslušne neprestal.

„Holly, vystrašil si ma!" nadával majiteľ a bežal k nemu. Vďačne sa naňho usmial. „Bože, ďakujem vám – zachránili ste ho."

„Ja – uh, žiadny problém," povedal zahanbeneJeongguk. Práve teraz ho ale zaujímal fakt, že sa znovu vrátil v časea ani si to neuvedomil. A nevidel žiadneho motýľa.

„Neviem si predstaviť, čo by som robil, ak by vybehol na cestu," povedal muž rozhorčene. Taehyung aj s Areum ruka v ruke prišiel k Jeonggukovi. „Je vycvičený – neviem, prečo to spravil."

„Som rád, že je v bezpečí," prikývol Taehyung. Vyzeral rovnako vyplašene, ako sa práve cítil aj starší.

Vzal si Holly do náručia a chvíľu ju hladkal. Vyzeral zvláštne – oči mal ľadovo sivé a jeho črty tváre Jeonggukovi pripomínali skôr porcelán.

„Vlastne som Yoongi," povedal muž, Yoongi.

„Jeongguk," povedal a potom ukázal na Taehyunga. „Um – toto je môj manžel, Taehyung, a moja dcéra, Areum."

„Veľmi sa mi páči váš psík, pane," povedala a Yoongi sa zasmial.

„Aj ja mám dcéru v jej veku," povedal muž. „Vlastne to ona chcela tohto psa. Bol som proti tomu, ale Hoseok – môj partner – ma presvedčil. Teraz Holly milujem viac ako čokoľvek iné."

„Boli by sme radi, ak by vaša rodina raz k nám prišla," usmial sa Taehyung. „Deti by sa mohli hrať, som si istý, že Areum by rada Hollyho znovu videla. Však, Jeongguk?"

„Á-áno, to by bolo, hm, super, áno," vykoktal. Stále bol tou skutočnosťou trochu otrasený.

„To znie super," povedal Yoongi. Predtým, ako sa rozlúčili, si navzájom vymenili čísla a sľúbili si u nich obed.

„Tati, zachránil si celý tento deň," povedala Areum. Taehyung ho chytil za ruku a zatiaľ čo kráčali cez cestu, rozprával sa s Areum.

Jeongguk bol z toho stále zmätený.

©misanthrpic [ao3]
All rights reserved

T/N

Ahojky, kvetinky 🥰❤

Dneska zase bez banneru, pretože mám problémy s  wifi 🙄 Dúfam ale, že vám to nijako nepokazilo dojem z príbehu 🥰❤

Pekný dník❤❤

Luv u❤❤