Po chvíli Jeongguk prinútil svojich rodičov, aby šli domov a odpočinuli si (bolo takmer osem hodín večer), pretože zajtra mali ísť do práce. Taehyung bol neodbytný a odmietal ho opustiť.

Dokonca sa aj dohodol so zdravotnou sestrou, až kým nepoľavila a nevarovala ich, aby boli ticho, pokiaľ nechce, aby ho vyhodili.

Bola noc a cez žalúzie na oknách presvitalo trochu svetla z pouličných lámp, vďaka tomu Taehyung vyzeral o niečo estetickejšie ako obvykle a Jeongguk naňho nevedel prestať civieť.

Taehyung stále sedel na kraji postele, nohy mal prekrížené a pozeral dole. Je nádherný, pomyslel si Jeongguk a pýtal sa v duchu, ako má Taehyunga o tom presvedčiť.

V tento okamih, keď tu obaja mlčky sedeli, sa zdal byť pred týždňom nemožný. Aj keď bolo ťažké spomenúť si na čas, kedy mu bolo s Taehyungom tak intímne.

„Ja... bál som sa o – o svoje v-vlastné problémy," povedal potichu Taehyung. „Celý čas som riešil len tie. N-neviem, prečo sa mnou zaťažuješ. Prečo sa..."

Odmlčal sa Jeongguk si myslel, že vie, čo chce povedať.

„Mohol by som ti vymenovať zoznam dôvodov prečo," povedal s ľahkým úsmevom Jeongguk. „Vlastne áno, zaujímam sa o teba. Ale teraz som naozaj unavený, takže to akceptuj a príď bližšie."

Taehyung sa naňho prekvapene pozrel a potom sa začervenal. V tme to bolo sotva vidieť, no Jeongguk vedel, že je tak, keď si Taehyung zakrýva tvár rukou.

Samotný Jeongguk bol trochu v rozpakoch, keď sa ho to spýtal, no pokúsil sa to nedať najavo. Chcel, aby Taehyung vedel, čo preňho znamená a že ho chce mať pri sebe celý čas.

„Si... si si istý?" spýtal sa Taehyung a hral sa s krajom periny.

„Áno," povedal Jeongguk, potom sa posunul trochu na bok, aby mu spravil miesto.

Taehyung sa opatrne vyšplhal na posteľ a potom sa otočil, takže sedel vedľa Jeongguka. Starší cítil, aký je napätý. Stuhnutý ako drevo.

„Neurobil by som to," zašepkal Taehyung. „Neurobil by som to, čo si si myslel, že idem spraviť."

Jeongguk stuhol. Taehyung by to urobil; dvakrát to prežil a ten druhýkrát bol stokrát bolestivejší ako ten prvý. Neodpovedal, pretože mu zovrelo hrdlo a preplietol si prsty s tými Taehyungovými.

Hodiny na stene každou sekundou tikali. Ten zvuk sa pomaly odrážal od stien, zatiaľ čo všetci išli spať a nejakí personál zostal aj na noc. 

„Možno nie."

Jeongguk stále nič nepovedal. Taehyung sa mu otvoril a to bolo niečo nepochybne výnimočné, niečo, čo by mohlo rýchlo vyprchať, ak by povedal niečo nevhodné.

„Chcel som," povedal mladší, „tak veľmi som chcel. Nahnevalo ma, keď... keď si tam prišiel a – dal si mi dôvod, prečo to nespraviť."

Nemohol som ťa nechať zomrieť, chcel povedať Jeongguk. Nie znovu.

„Stále som trochu nahnevaný a proste..." Taehyungovo zovretie okolo jeho ruky hraničilo s bolesťou. „Stále to chcem. Veci sa majú zlepšovať – ale nezlepšujú, všetci to hovoria – ale zhoršuje sa to, len keď som s nimi ja."

„Nie je to fér," povedal Jeongguk. Vedel, že znie ako dieťa. „Nemalo by sa to diať nikomu ako ty. Niekto ako ty si –"

„Si zaslúži celý svet, ja viem," trpko sa zasmial Taehyung. „Vždy hovoríš, že to nie je moja chyba. Niekedy tomu verím... ale potom si hovorím, že by som nemal – pretože – si naivný a nevieš, čo som spravil."

„Naivný?" neveriacky povedal Jeongguk. Teraz bol naštvaný. Nie na Taehyunga, ale na ich situáciu.

Taehyungovo zmýšľanie bolo tak veľmi zmanipulované jeho otcom, že nedokázal ani pomyslieť na to, že ho zneužíval, že vyrastal v zneužívaní. Nebola to pravda, nezaslúžil si to. 

No ak by tu bola jediná vec, prečo by mal byť naivný, boli to mesiace plné bojom, snažil sa bojovať, prehral v boji a potom znovu bojoval. Netvrdil, že rozumie všetkému, čo sa Taehyungovi stalo, pretože nie, ako by aj mohol? No neprešiel si peklom len preto, aby Taehyung o sebe znovu pochyboval a znovu upadol do pasce svojej minulosti.

„Blbosť," povedal Jeongguk, ktorý sa teraz úplne obrátil k Taehyungovi. „Všetko sú to hlúposti – všetko, čo povedal tvoj otec. Viem, že nie si dokonalý a robíš chyby, ale to je to, čo robí každý, obzvlášť ja – som kráľom dojebávania vecí, vieš?"

Taehyung otvoril ústa, no potom ich znovu zatvoril.

„Takže áno, robíš chyby – ale všetky tie veci, čo ti nakecal otec – tvoja mama, peniaze a jeho skurvené zvyky – nie sú tvoja chyba, len svet sa rozhodol byť kretén a doprial ti to zlé... a počúvaj, viem, že to znie hlúpo a neveríš mi, ale chcem napraviť to, aby k tebe svet nebol taký idiot."

V momente, kedy dorozprával, začervenal sa. Bol úplne bez dychu, pretože nič, čo práve povedal, nemuselo dávať žiaden význam. Taehyungová tvár bola blízko jeho a Jeongguk v jeho očiach videl slzy.

„Nemal by si to robiť," povedal Taehyung a ani sa mu nepozrel do očí. „Nie som... ne –... je to strata času, snažiť sa kvôli mne spraviť tieto veci – vieš, že..."

„To nie," povedal rýchlo Jeongguk. „Taehyung –" 

„Pokúsil si sa mi pomôcť a pozri, čo sa ti stalo," povedal skleslo Taehyung. „Ľuďom okolo mňa sa to napokon vždy stane – mal by si.. mal by si sa mnou proste prestať obťažovať, prosím."

Jeongguk bol šokovaný. Taehyung si myslel, že Jeonggukova... čokoľvek to bolo... je jeho chyba? „Nie je to kvôli tebe," povedal. „Toto je moja chyba. Nič si neurobil, nespôsobil si to, ani si to nemohol zastaviť, dobre? Prosím, nemysli na to."

Taehyung neodpovedal, očividne bol zničený a Jeongguk naňho nechcel tlačiť. Vedel, že tu nie sú žiadne slová, ktoré by teraz mohli Taehyunga presvedčiť o úplne inom prístupe.

Trochu sa posunul, takže teraz mal hlavu len do polovice vankúša a jemne prehodil ruku cez Taehyungove plecia.

„Môžeš – dovolíš mi –"

„...Dobre," povedal Taehyung. Neisto vydýchol a váhavo si ľahol k Jeonggukovi.

Jeongguk ich zakryl perinou a ruku omotal okolo Taehyungovho chrbta.

Mladší bol stále stuhnutý – už dlho toto nerobili – tak ho voľnou rukou chytil za tú jeho. Ich spojené ruky teraz spočívali na staršieho hrudi.

„Chýbalo mi to," povedal mu Jeongguk do vlasov. „Vždy sa mi spí lepšie, keď si tu, vieš."

„Bože, si..." zamrmlal Taehyung, no uvoľni sa a napätie mu opustilo telo. Pritúlil si tvár do Jeonggukovho krku a prehodil si nohu cez tú jeho. V tú noc ich sprevádzali sny o mori narážajúcom na breh a o dáme, ktorá pre svojich divákov piekla čokoládový koláč a čerstvé muffiny. 

©misanthrpic [ao3]
All rights reserved

T/N
Dobrý deň 💘🥰

Niektorým dobré ránko 😊

V tejto časti mi Tae dosť liezol na nervy 🥺 Guk sa mu snažil pomôcť a on si toho naozaj nevšímal, po tomto mi je asi viac ľúto Jungkooka a nie jeho._. Teraz mu len želám pevné nervy 🥰

Inak ďakujem za 20k prečítaní 😍😍 Autorku originálu to tiež veľmi potešilo 🥺💘💘

Zatiaľ si užívajte dníka🥰

Luv u!!❤❤