2.november; 2017

Zvuk – to bolo všetko, čo Jeongguk ako prvé zaregistroval.

Rachot, zvuk basovej hudby, bezstarostný smiech a ako niekto kričal jeho meno.

Všetko ostatné sa strácalo a vtedy si uvedomil, kde je. Je na párty – cestoval v čase.

Bolo to presne tak, ako si to pamätal – všade boli ľudia, Yeonshik bol v bazéne a novembrová zima mu bičovala holú tvár a krk.

V zadnom vrecku džínsov mu zavibroval mobil a srdce sa mu takmer zastavilo. Nervózne ho zdvihol, no tentokrát odhodlaný zachovať sa správne.

„Haló? Taehyung?" povedal Jeongguk a hneď bežal do záhrady, aby utiekol pred hlukom. Medzi kríkmi našiel miesto, kde sa usadil predtým. „Prosím, si v poriadku?"

Zvuk hlbokého dýchania a potom –

„Som v poriadku," odpovedal Taehyung, rovnako ako minule a tentokrát Jeongguk cítil, ako očividné bolo, že klamal. „Chcel som sa s tebou len rozprávať."

„Tak to som rád," vydýchol Jeongguk, ochotný zostať v pokoji. „Prepáč mi za tie posledné týždne. Chcem sa ti ospravedlniť osobne – môžem ťa vidieť? Kde si?"

„Jeongguk," povedal Taehyung ticho, hlas sa mu chvel a Jeonggukovi sa chcelo plakať. Ako mohol druhej osobe spôsobiť toľko bolesti? „Ja... ja neviem, či..."

„Prosím." Nemohol to pokaziť, bola to jeho posledná šanca. „Možno si myslíš, že... že som ťa ignoroval alebo sa ti vyhýbal... ale nie, sľubujem. Len som si myslel, že potrebuješ priestor a ja... všetko ti vysvetlím – môžeš mi povedať, kde si?"

Jeongguk takmer počul, ako Taehyung váhal.

„Som u otca," povedal potichu. Zahanbene.

„Dobre," povedal Jeongguk. „Dobre – idem tam. Zostaň tam, kde si."

„Dobre." Taehyung stále znel hrozne, no... tentokrát mal Jeongguk šancu.

Taehyung ukončil hovor, čo nebolo dobré, bolo to nebezpečné, no Jeongguk nemal čas sa mu pokúsiť zavolať naspäť. Potreboval sa tam dostať tak rýchlo, ako len dokáže – v prípade, že sa Taehyung rozhodne zopakovať minulosť.

Zvažoval, že opäť prelezie plot – bola to najrýchlejšia cesta von – no vedel, že ak by tak spravil, riskoval by, že omdlie a všetko by sa stalo tak, ako naposledy a Taehyung by zomrel. Nebol hlúpy – vedel, že je jeho telo slabé a že je to jeho vina – takže si prebojoval cestu až do kuchyne. 

Prehľadával skrinky, hľadal niečo na jedenie na cestu a zároveň si druhou rukou zavolal cez telefón taxík. Našiel balík čipsov – neboli práve najvýživnejšie, ale teraz nemal na výber – a dohodol sa s vodičom, aby prišiel preňho maximálne do štyroch minút.

Na základe jeho slov zastavil až pri obrubníku pred domom, čo bolo len o minútu neskôr, než mu zavolal a Jeongguk si rýchlo sadol na zadné sedadlo. Vhŕkol adresu a otvoril balík čipsov. Jeden si vložil do úst a okamžite sa cítil zle. Zjedol celý balík a prázdny obal si schoval do vrecka.

„Trochu skoro na to, aby si odchádzal z párty, nie?" povedal vodič.

„Musím spraviť domácu úlohu," povedal Jeongguk. Soľ z čipsov ho pichala na perách.

„Ah," povedal vodič. „Takže si dobrý chlapec. Toto je ten dom?"

Jeongguk sa pozrel z okna auta a povedal áno. Poďakoval vodičovi a podal mu peniaze. Nevedel presne koľko, možno to aj trochu prehnal. Usúdil to podľa prekvapenia vo vodičovej tvári.

Čo najrýchlejšie vystúpil z auta a bežal priamo k vchodovým dverám. Boli otvorené, akoby sa ich ani nikto neobťažoval zamknúť.

Len čo vošiel do domu a vybehol po schodoch, až potom si uvedomil, že si kútikom oka všimol Taehyungovho otca spať na gaučí. V dome bol cítiť zatuchnutý alkohol a nedostatok hygieny, no nevenoval tomu veľkú pozornosť.

Tento dom musel byť pre Taehyunga plný bolestivých spomienok – prečo sem prišiel?

„Taehyung, kurva," vydýchol a šokovane zastavil pri dverách.

Taehyung bol opretý o skrinku pod umývadlom, čoho si Jeongguk všimol ako prvého. Čím viac sa naňho pozeral, tým horšie to bolo. Zápästie mal holé a rukávy vyhrnuté až k lakťom. Ruky mal pokryté červenými fľakmi a modrinami. Tie žlté elastické gumičky mu spočívali okolo zápästia ako zmije. Tvár mal bledú a pod očami tmavé kruhy.

Nevyzeral ako jeho Taehyung – vyzeral ako chlapec pred šiestimi mesiacmi, kedy stál v kúpeľni a prosil o, aby mu ublížil.

Mladší sa naňho ani nepozrel. Hlavu mal sklonenú a hrudník sa mu pod pomalým a krátkym dychom zdvíhal.

„Ahoj," povedal Jeongguk a rozžmurkával slzy. Kľakol si pred neho, nebol si istý, či mu dovolí dotknúť sa ho. „Som tu. Prepáč, že mi to trvalo tak dlho – išiel som taxíkom."

Taehyung prehltol a rozochvel sa. Jeongguk zabudol na všetky pochybnosti a vzal si do rúk tie Taehyungové. Mladší trochu zdvihol hlavu, no nepozrel sa mu do očí.

„Môžem ich dať dole?" spýtal sa jemne Jeongguk a strčil ukazovák pod elastické gumičky. Keď Taehyung nič nehovoril, opatrne mu ich dal dole, tak, aby mu nepodráždil zranenú pokožku.

Nevedel, kde má začať. Toľko mu toho chcel povedať, prepáč mi to, odpusť mi, milujem ťa, no hrdlo mal príliš stiahnuté. Taehyung bol tu, úplne zlomený a zničený, no stále dýchal, čo bolo lepšie ako – ako to, keď ho videl naposledy. 

©misanthrpic [ao3]
All rights reserved

T/N
Ahojky 🥰❤❤

Ako sa dneska máte?🥺❤ Ja som úprimne už rada, že mám všetko, čo súvisí so školou už za sebou ☺ Včera som si napísala poslednú písomku a od dnešného dňa sa budem môcť venovať viac ❤

Tiež by som sa chcela spýtať... Je tu niekto, kto nečítal originál a nevie, ako tento príbeh skončí?😅

Pretože som si všimla, že väčšina z vás to nevydržala a prečítala si originál, za čo som veľmu rada, pretože autorka si zaslúži všetkú lásku a podporu sveta, ale som taktiež rada za človiečikov, ktorí to tu prežívajú so mnou až do konca 👉👈🥺

Užívajte si dníka!🥰❤

Luv u!!❤❤

Ps: Počúva tu niekto ITZY? Bcs ja mam tak trošku crush na Ryujin (a jej shoulder dance xd) (you know what i mean (˵ ͡° ͜ʖ ͡°˵)) Popravde ich pesnička 'ICY' mi veľmi nesadla xd Asi to nie je môj štýl 🙄 Ale od kedy vyšlo Wannabe, tak ich úplne žeriem 🤤💞