2.november; 2017

Tu je náš oslávenec, Wonshin, a vyhral všetky hry v sezóne!" skríkol Jeongguk, sólovo zdvihol pohár a široko sa uškrnul, zatiaľ čo sa ho Wonshin pokúšal zhodiť zo stola, na ktorý sa postavil.

Dav okolo stola sa rozkričal a každý začal spievať pieseň 'všetko najlepšie', aj keď väčšina z toho znela opito, smiali sa a povzbudzovali Wonshina.

Nálada bola neskutočná. Práve vyhrali poslednú hru v sezóne a prekonali všetky školy v areály. Párty bola sčasti aj na ich výhru a sčasti na oslavu Wonshinových sedemnástin.

Jeho dom bol obrovský. Všetky izby boli obsadené rôznymi ľuďmi, ktorý sa smiali a hlúpo tancovali na basy, ktoré hučali z reproduktorov do celého domu. Nechýbali ani stuhy, narodeninové dekorácie a skurvene veľa alkoholu.

Jeongguk zoskočil zo stola a začal sa smiať, len čo doňho narazila skupinka ľudí. Párty boli preňho také prístojné, ako zneli, no cítil sa vďaka nim ako doma.

Bolo to preňho známe prostredie. Áno, bolo to tu hlučné, áno, bolo tu desiatky ľudí, ktorí neboli pri zmysloch, no pre Jeongguka bolo ľahké prehodiť role – v jednej minúte dokázal byť srdcom večera a v druhej splynúť s davom.

Tak to robil práve teraz.

Po celý čas vlastne nemal ani čo piť. Aj keď herná sezóna skončila, myslel si, že by bolo celkom užitočné, ak si bude držať diétu o niečo dlhšie. Tá však alkohol neobsahovala. Naozaj mu to nevadilo – nepotreboval ho na to, aby sa zabavil.

Navyše si ani nemyslel, že pitie je na lačný žalúdok zdravé. Ráno mal iba proteínový kokteil a banán a od tej doby nejedol – od poslednej sezónnej hry sa mu darilo naozaj dobre a udržiaval si minimum kalórií.

Hra ho však úplne unavila. Po tak veľkom kriku mal trochu závraty a žalúdok sa mu často skrúcal. No nebolo to nič, čo by nedokázal zvládnuť.

Hneď ako sa trochu utíšilo, prechádzal sa, až kým nenašiel Wonshina, ktorý mal momentálne okolo pása dlhé nohy a vo vlasoch zamotané ruky. Jeongguk pretočil očami a naklonil sa, potľapkajúc svojho kamaráta po pleci.

„Idem do kúpeľne," povedal Jeongguk. „Sú u teba v izbe nejakí ľudia?"

Wonshin zastonal a odtrhol pery od tých dievčiných. Jeongguk potlačil smiech – tvár mal trochu špinavú od jasne purpurového rúžu.

„Nie, ale pokiaľ ideš na malú – kurva – ale ak nie," usmial sa Wonshin a prstom šuchol Jeongguka do hrude. „Viem, čo máš rád, keď si opitý. Nemôžeš tam ísť len kvôli takej hlúposti."

„Ale môžem," povedal Jeongguk zmätene a už odchádzal.

„Nie! Jeongguk! Uteráky sú drahé, rovnako ako aj mydlo! Jeongguk!"

Jeongguk sa po schodoch predieral pomedzi chichotajúcich sa ľudí a smeroval do Wonshinovej izby. Miesto toho, aby však išiel do kúpeľne, ľahol si na posteľ.

Tu, v tichu, bolesť žalúdka cítil oveľa viac. Ale hlava ho tak veľmi nebolela, takže sa domnieval, že to nie je také zlé.

Prevalil sa na bok a zhlboka sa nadýchol. Táto metóda mu pomáhala na kŕče. Niekedy to musel robiť aj počas prestávok v zápase alebo aj v triede – fungovalo to a bolesť naozaj ustúpila.

„Jeongguk?" ozval sa jemný a pekný hlas. Chlapec sa bleskurýchlo posadil. „Oh, ahoj," povedal rýchlo.

Bola to Seolhyun. Vyzerala rovnako krásne ako kedykoľvek predtým. Mala na sebe krátke červené šaty, ktoré jej zvýrazňovali takmer žiariacu zlatistú pokožku. Usmievala sa, ukazujúc dokonalé zuby. Jeongguk žiarlil viac ako kedykoľvek predtým – skurvený predkus.

„Tvoji kamaráti mi povedali, že ťa nájdem tu," povedala a zatvorila za sebou dvere.

Jeongguk sa začal trochu potiť.

„Naozaj to povedali?" povedal Jeongguk. Kurva. Toto bolo už druhýkrát a oni to s ním a Seolhyun stále nevzdali.

„Áno." Seolhyun prišla priamo k nemu. Teraz stála nad ním a nohami sa mu dotýkala kolien. „Myslím tým, že sme sa dohodli, že sa stretneme, nie?"

„Áno," povedal Jeongguk. Páni, je tu naozaj horúco. Ako na Sahare.

Tvár mala teraz za rovno jeho a trochu ho to vydesilo. Toto nebola jeho prednosť. Trochu sa odtiahol.

„Takže," jej tón hlasu bol tichší a odvážnejší a zvodnejší. „Tvoji kamaráti mi povedali pár vecí."

„Samozrejme, že hej," zamrmlal Jeongguk. „Um – čo si –"

A potom bola v jeho lone, presne tak. Priamo v jeho lone. Rozkročmo mu sedela na stehnách, ruky mu omotala okolo pliec a tvár mala v úrovni tej jeho.

Jeongguk bol veľmi – neistý. Ruky mu stuhli a nervózne ich spustil k telu.

Čo sa to deje? Ako sa to stalo? Prečo sa to deje?

„Povedali mi, že chceš toto," zašepkala Seolhyun a rukami mu zozadu stlačila bicepsy. „Aj keď si teraz nie si taký istý."

„Um," povedal Jeongguk. To bolo všetko, na čo sa zmohol.

Odtiahla sa, pohľadom mu skúmala tvár a potom sa usmiala.

„Hanbíš sa." Vyzerala byť tým potešená. „Nečakané, ale roztomilé. Tiež aj trochu sexy."

Seolhyunine ruky skĺzli po jeho hrudi a pobozkala ho na krk.

Bozkávala. Ho. Na. Krku.

Jeho ruky inštinktívne vystrelili k jej pásu, nedržal ju zaň, len ich tam nechal položené, zatiaľ čo vnútorne kričal.

Nevedel, čo má robiť. Zrejme by to mal zastaviť, no nevedel ako. Bolo to, akoby mu zamrzlo telo. Akoby bol socha z vosku, zatiaľ čo Seolhyunine bozky boli stále dlhšie a vášnivejšie.

Predtým, ako sa vrátil v čase, už mal sex s dievčaťom, chvíľu po svojich sedemnástich narodeninách. Bozkávanie a predohra na začiatku bola v poriadku, bolo to pekné, no keď zmizlo oblečenie, zistil, že jeho vybavenie nereaguje tak, ako by malo.

A keď bol v nej, bolo to príliš mäkké a mokré a príliš klzké a... nepostavil sa mu. Len to si pamätal.

Našťastie si toho nevšimla a Jeongguk sa rozhodol, že to bol len núdzový poplach.

Predstavoval si, ako rukami hladí plochú hruď, ostré krivky, nie oblé, predstavoval si, že nohy okolo jeho pása sú dlhšie a zvierajú mu boky.

Až potom bol opäť úplne tvrdý a dokázal sa urobiť s prekvapujúcim potešením.

Táto situácia však bola trochu iná. Nechcel to.

Seolhyun si nasmerovala jeho ruku pod sukňu, pričom sa mu prst obtreli o hladkú pokožku jej stehna.

„Mali by sme prestať," vyhŕkol a začervenal sa.

Seolhyun sa mu odtiahla od krku a vyšplhala sa mu z lona. Tiež sa začervenala. Vyzerala trochu rozrušene, akoby jej povedal, že nie je dosť dobrá. Kurva.

Mlčky sedeli vedľa seba a navzájom sa snažili prekonať, kto dokáže v čo najkratšom čase čo najviac sčervenieť. Jeongguk si myslel, že vyhráva, no iba o kúsok. Nikdy nevidel, niekoho ako Seolhyun vyzerať tak zahanbene.

Ticho bolo stále intenzívnejšie a mučilo ich. Bolo by zlé, ak by vstal a odišiel? To ale nemohol spraviť. Musel jej to nejakým spôsobom vysvetliť. Otvoril ústa, ani nevedel, čo má povedať –

„Niečo je na mne zlé?" povedala z ničoho nič Seolhyun slabým hlasom.

„Čo?" spýtal sa Jeongguk. Nebude si z neho robiť srandu?

„Moje telo. Nie je dosť dobré," povedala a pozrela sa naňho. „Moje stehná, sú –"

„Nie! Samozrejme, že nie!" prerušil ju Jeongguk zmätene. Myslela to vážne? Seolhyun pochybovala o svojom tele? Veď bolo to najkrajšie, aké kedy existovalo (podľa celého futbalového tímu). „Čo tým myslíš?"

„Nie som taká štíhla ako ostatné dievčatá," povedala potichu. „Viem to. Veľa som cvičila a skúšala som aj diéty ako jesť menej sacharidov a podobne, ale nefungovalo to –"

„Robíš si srandu?" spýtal sa Jeongguk. Bol naozaj zmätený. „Tvoje telo – je – mám na mysli, že ak by bola definícia dokonalého tela, tak by to bolo to tvoje."

Vôbec neklamal. Teraz, keď o tom tak premýšľal, tak Seolhyun nebola taká štíhla ako väčšina jej kamarátok – stehná mala oblé a nemala medzi nimi medzeru a plecia mala širšie.

V Jeonggukových očiach vyzerala zdravo. A extrémne dobre.

„Naozaj?" povedala a napokon sa naňho aj pozrela.

„Áno," povedal Jeongguk bez váhania. „Nedrž žiadnu diétu – nepotrebuješ ju. Ver mi. Zostaň takáto."

Seolhyun vyzerala o trochu menej rozrušene a zdalo sa, že sa aj trochu začervenala, no tentokrát kvôli tomu komplimentu a nie poníženiu.

Potom ale znovu zosmutnela.

„Tak prečo si prestal?" spýtala sa a trochu našpúlila pery.

Jeongguk si začal hrýzť spodnú peru. Bol to jeho zlozvyk a naozaj sa ho nevedel zbaviť. Ako by sa mal pochopiteľne ospravedlniť? Je unavený? Že má jeho vták niekedy sklony k výpadkom? Nie, to by bolo hrubé. Nechcel ju vystrašiť.

Premýšľal, v hlave mu prúdilo niekoľko myšlienok naraz, keď –

„Som na chalanov," povedal.

©misanthrpic [ao3]
All rights reserved

A/N
Ahojky, kvetinky😍❤

Dneska svieti slniečko, ako sa máte?🙈🌻

Konečne tu máme aj Kookieho pohľad 🥺 A verte mi, že tá Seolhyun nie je taká zlá ☺ Ja ju mám celkom rada a to uvidíte prečo v ďalšej kapitolke 😍❤

Papa❤ Užívajte si dníka 🥰❤

A

Ježko🥺❤❤

Luv u☺❤