Taehyung bol neopísateľný. Vrátil sa domov, k otcovi domov.

Dokonca aj státie pred dverami ho takmer ovládlo úzkosťou, možno aj strachom. Toto miesto bolo tak hlboko prepojené s časťou jeho osobnosti, že ho chcel zúfalo opustiť, s časťou, ktorá sa za posledné mesiace len zväčšovala a zväčšovala, s tou časťou, ktorej sa nikdy nemôže zbaviť, pretože nepôjde na vysokú školu.

Nakoniec si povedal, že sa musí cez to dostať. Všetky zlé spomienky, ktoré na toto miesto mal, boli vlastne jeho vina.

Dvere boli odomknuté a keď vošiel dnu, zacítil veľmi známy pach alkoholu. Zastavil sa pred dverami do obývačky.

Bol tam jeho otec. Sedel na gauči a pozeral televíziu. Jeho pohľad bol ako laser – Taehyung okamžite spozornel, telom mu prúdil adrenalín, čakal na to, že sa rozbehne alebo znesie všetku tú bolesť v závislosti od toho, či sa bude vedieť odtiaľ dostať dosť rýchlo alebo nie.

V krku mu stúpla žlč, štipľavá a horká, a keď sa ju snažil prehltnúť, spôsobilo to, že sa začal ticho dusiť.

„Kde sú moje peniaze na vysokú školu," povedal Taehyung. Nenávidel, ako znel jeho hlas. Jeho otec bude vždy vládnuť jeho mysli bez ohľadu na čokoľvek.

„Čo," povedal jeho otec takmer pohŕdavo a Taehyung mohol vidieť, že je opitý.

„Moje peniaze na vysokú školu," zopakoval. „Na bankovom účte. Nezostali tam takmer žiadne. Bolo tam päť miliónov."

Taehyungov otec sa rozosmial. Ten zvuk bol zlomený a škaredý, spôsoboval, že Taehyung vnútorne kričal.

Bojoval s tým a zostal stáť na mieste.

„Musel som ich použiť na ten skurvene drahý súdny proces," povedal jeho otec bezstarostne, dokonca ani neodvrátil zrak od televízie. „Bolo to kvôli tebe, decko. Ty si bol ten, kto to začal. Tak si nechoď sťažovať, že som na to použil tvoje peniaze."

„Pracoval som celé tri roky každý deň po škole," povedal Taehyung, nebol schopný prestať hovoriť, „všetko kvôli tým peniazom. A potom som pracoval každý víkend – celý deň – kým som našetril dosť peňazí a – a ty si – ti si to všetko takto utratil, ty –"

Taehyungov otec zavrčal a vstal, otočil sa k nemu a Taehyungovi uviazli slová v krku. Otec v ňom nikdy neprejavil nič iné než strašidelný strach a teraz to nebolo výnimkou.

Jeho otec bol úplne mimo formy, neholil sa už niekoľko dní a po celej košeli mal omrvinky.

Ale Taehyung sa bál každého jeho detailu. Spôsob, akým zatínal päste, ako bol pripravený ich použiť. Jeho veľká ruka okolo fľaše piva, pripravená ho po ňom hodiť. Pery skrútené do krutého úškľabku a horiace šialenstvo v jeho očiach.

„Chceš to povedať znovu, ty malý bastard?" vypľul a urobil krok vpred. Taehyung inštinktívne ustúpil. „Pokračuj."

Taehyung nič nepovedal.

„Tak je to, kurva, správne. Vieš, že je tvoja vlastná chyba, že nemáš peniaze, však? Ak si chcel, aby ti všetky vysokoškolské peniaze zostali, nemal s začať ten súdny proces. Pokiaľ ide o mňa, si dieťa a nič z tých prekliatych peňazí ti nepatrilo."

„To nie je pravda," povedal Taehyung, no hlas mal príliš slabý.

„Nie? Je a ty to vieš. Presne tak, vieš, že je to tvoja chyba."

„Nie je," rozochvene povedal Taehyung. Nie je to tvoja chyba, povedal mu Jeongguk. Nič nie je.

Taehyung mu chcel veriť, no začal si uvedomovať, že to nie je pravda.

„Je to tvoja chyba, decko," zavrčal jeho otec.

„Nie." Začali sa mu do očí tlačiť slzy. Jeho otec sa mu znovu vysmeje.

„Priznaj si to. Prečo sa držíš späť?" Jeho otec znovu pristúpil a Taehyung už nemal kam ísť, pretože sa chrbtom opieral o dvere. „Povedz to."

Iskričky šialenstva v očiach jeho otca sa roztancovali.

„Je to moja chyba," zašepkal Taehyung.

„Nepočul som," vysmial sa mu a uškrnul sa.

„Je to moja chyba," zopakoval Taehyung hlasnejšie. Mal pocit, akoby to bola pravda.

„Áno? A čo ešte?" Jeho otec sa teraz nad ním prakticky týčil a odvrátil od neho zrak, aby si odpil z fľaše v ruke. „Viem, že to vieš."

„K-keď si ma udrel," povedal Taehyung šepky. „V – v ten deň, keď som – keď som ťa vzal z policajnej stanice. Keď si v ten deň prišiel kvôli stávke o všetky peniaze. Keď tí – tí muži zbili teba a – a. A matku. Bola to moja chyba."

„Správne," prikývol jeho otec a uškrnul sa. „Zmúdrel si, synak."

Jiyong ho nazýval 'synak'. Bolo úžasné, ako dokázalo to isté slovo znieť aj tak nemilosrdne a s výsmechom z pier vlastného otca.

„Tak kde je ten tvoj priateľ?" spýtal sa. „Som prekvapený, že tu nie je s tebou a nevyhráža sa mi, že ma zbije. Mám z neho, kurva, nervy."

„Už sa so mnou nerozpráva," priznal Taehyung, ktorý sa cítil viac než ponížený, že jeho otec vidí slzy, ktoré mu teraz samovoľne stekali po tvári – oči ho pálili z toho, ako ich zadržiaval.

„No to mi je prekvapenie!" vysmial sa mu otec. „Podarilo sa ti dojebať aj toto. Netrvalo to dlho, však? Dobre preňho. Je mu lepšie bez toho, aby ho jeho malá kurvička neobskakovala. Stavím sa, že to je jediný dôvod, prečo si ťa držal pri sebe. Pretože si mu dal blowjob – nie som na teba hrdý, môj syn je skurvená kurva –"

„Ja som... my..." Taehyung sa zadusil vzlykom a jeho otec sa stále uškŕňal. „Jeongguk – on je –"

„Vypadni mi z očí. Budeš ľutovať, ak sem znovu príde pýtať svoje peniaze."

Pozrel sa naňho, tmavé oči mal plné znechutenia, potom sa opito dostal späť na gauč a pokračoval v sledovaní televízie, akoby sa nič nestalo.

Taehyung tam chvíľu zostal, skĺzol po dverách na zem a chodbou sa ozvalo jeho zakňučanie. Bože, bol tak skurvene ponížený, niet divu, že jeho otec bol z neho vždy taký sklamaný. Maž syna, ako je Taehyung, muselo byť dosť ťažké na to, aby sa nezbláznil, dokonca –

Išiel po schodoch, každý krok bol pomalý a bolestivý. Nemohol na prízemí vydržať, nie so svojím otcom, ktorý bol pár metrov od neho.

Zvyčajne ho nohy viedli priamo do spálne, no teraz sa zastavil tesne pred dverami. Nechcel tam ísť. Vyzeralo to, že za dverami je niečo, čo ho bude bolieť, keď tam vojde.

Jeho spálňa bola v mnohých ohľadoch jeho svätyňou, no aj väzením.

Zachvel sa a potom ustúpil. Bolo lepšie nechať niektoré veci na pokoji. Miesto toho išiel do kúpeľne, do neutrálnejšieho priestoru. Nemal tu veľa spomienok.

Z nejakého dôvodu bol však hneď po vstupe do kúpeľne mimo.

Taehyung sa zosunul na zem a oprel sa o skrinku pod umývadlom. Celý sa chvel, bolo mu chladno a mal strach. Bolo zlé, že sa rozhodol do tohto domu prísť sám. Nebol na to dosť silný.

Nemal silu na nič.

©misanthrpic [ao3]
All rights reserved

T/N
Ahojky!🥺❤

Som v poriadku, takže ste sa nemuseli o mňa báť❤🥺 Ale bolo to od vás naozaj milé 🥰❤ Potešilo ma, že vám chýbam❤😊

Mala som nejaké veci do školy a tiež som si chcela spraviť trochu času ako na seba, tak aj na ostatných ľudí☺❤

Už pracujem aj na HoC, takže dneska okolo večera bude možno online už kapitolka 🥰❤

Užívajte si dníka!❤❤❤

Luv u!❤❤